Podľa novej správy Svetovej banky, Rómovia v rozširujúcej sa Európe: Prelomenie kruhu chudoby, je nevyhnutné, aby vlády strednej a východnej Európy riešili otázku čoraz väčšej chudoby Rómov, jednej z najzraniteľnejších menšín kontinentu. Rómovia, ktorých je v súčasnosti 7 až 9 miliónov, predstavujú najväčšiu a najrýchlejšie rastúcu menšinovú skupinu.

„Komplexnosť kruhu chudoby Rómov je jednou z najkritickejších nevyriešených otázok v agende krajín strednej a východnej Európy v rámci ich prípravy na členstvo v EÚ, “ povedal James D. Wolfensohn, prezident Svetovej banky, ktorá sa spolupodieľa na financovaní konferencie na najvyššej úrovni o Rómoch („Cigánoch“), ktorá sa bude konať v Budapešti koncom mesiaca.

Správa bude prezentovaná v dňoch 30.6. – 1.7. 2003 na konferencii „Rómovia v rozširujúcej sa Európe:Výzvy pre budúcnosť. Svetová banka spolufinancuje a organizuje toto podujatie spolu s Inštitútom otvorenej spoločnosti Georga Sorosa (Open Society Institute) a s Európskou komisiou. Maďarská vláda je hostiteľom tohto podujatia, na ktorom sa zúčastnia aj páni Wolfensohn a Soros, ako aj premiéri viacerých novopristupujúcich krajín k EÚ, ministri vlád, rómski politickí lídri a predstavitelia mimovládnych rómskych organizácií, ako aj zástupcovia medzinárodných organizácií.

„Táto konferencia by mohla znamenať pre Rómov obrat,“ dodal p. Wolfensohn. „Všetci zainteresovaní poukazujú na novovzniknuté poznanie, že rómska otázka by sa nemala vnímať len z hľadiska ľudských práv a diskriminácie, ale aj ako kľúčová otázka ekonomickej a sociálnej politiky. Európa nesmie na Rómov zabúdať.“

Súhrnná správa Svetovej banky meria rozsah a hĺbku chudoby Rómov žijúcich v krajinách strednej a východnej Európy, ktorých počet sa odhaduje na 6 miliónov a navrhuje celý rad komplexných, multiodvetvových strategických opatrení. Správa sa zameriava na Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko a Slovenskú republiku; uvádza však aj príklady z Českej republiky, bývalých juhoslovanských republík Macedónska, Srbska a Čiernej hory, a zo Španielska.

„Vlády jednotlivých krajín majú veľký záujem na blahobyte Rómov, nie len na riešení otázok sociálnej spravodlivosti, ale aj na podpore rastu a konkurencieschopnosti. V krajinách, kde Rómovia predstavujú veľký a rastúci podiel aktívneho obyvateľstva, ich ponechanie na okraji spoločnosti, v chudobe a v dlhodobej nezamestnanosti ohrozuje ekonomickú stabilitu aj sociálnu súdržnosť,“ povedala Annette Dixon, odvetvová riaditeľka Svetovej banky pre rozvoj ľudských zdrojov pre región Európy a strednej Ázie, ktorá mala na starosti celý výskum.

Hlboko zakorenená chudoba ako následok prechodu na trhovú ekonomiku

Kľúčovým zistením správy je skutočnosť, že chudoba Rómov je aj naďalej zarážajúco veľká, dokonca aj v relatívne prosperujúcich krajinách, ktoré majú na dosah členstvo v EÚ. Ich miera chudoby je skutočne niekedy viac ako desaťnásobne vyššia v porovnaní s nerómskym obyvateľstvom. Napríklad na základe súboru dát analyzovaných v tejto správe, takmer 80% Rómov v Bulharsku a Rumunsku žije z príjmu nižšieho ako USD 4,30 na deň.

Autori uvádzajú, že najchudobnejšie sú najviac geograficky izolované a marginalizované rómske komunity. Od Rómov pretĺkajúcich sa životom pri smetiskách v Belehrade, cez značne preplnené rozpadajúce sa domy v Starej Ľubovni na Slovensku, po len o málo tolerovateľnejšie podmienky v mestských rómskych slumoch Budapešti a Sofie.

„Rómovia žijú v rozdielnych podmienkach – od plne integrovaných miest a obcí, cez samostatné štvrte na predmestiach miest, až po veľmi odľahlé osady vzdialené od najbližšieho mesta niekoľko kilometrov,“ vysvetľuje Dena Ringold, ekonómka Svetovej banky pre región Európy a strednej Ázie a jedna z hlavných autoriek tejto správy, „takže neexistuje jedno univerzálne, pre všetkých vhodné riešenie ako zlepšiť ich životné podmienky.“

Vylúčenie z pracovného procesu je kľúčovým faktorom pretrvávajúceho kruhu chudoby Rómov, znižujúceho ich životnú úroveň. Vysoká dlhodobá nezamestnanosť znamená, že mnoho Rómov je bez práce od začiatku 90-tych rokov. Napríklad v Maďarsku poklesla miera zamestnanosti Rómov v aktívnom veku z približne 80% v 70-tych rokoch na 26 % na začiatku 90-tych rokov. Na Slovensku je v rómskych osadách celkom bežná oficiálna miera nezamestnanosti až do 100%.

„Pri prechode na trhovú ekonomiku boli Rómovia jednými z tých, čo stratili najviac – často boli prví medzi prepúšťanými, ako aj medzi tými, ktorí sú najvytrvalejšie blokovaní pri opätovnom vstupe na trh práce,“ hovorí p. Wolfensohn.

Vzdelávanie: zaostávanie rómskych detí

Nedostatočné vzdelanie je príčinou nezamestnanosti Rómov a obmedzuje ich budúce príležitosti pre aktívnu participáciu v spoločnosti. Väčšina Rómov dokončí maximálne základnú školskú dochádzku. Výrazný príklad rozdielov vo vzdelaní ponúka Bulharsko, kde v roku 2000, na rozdiel od 33% nerómskeho obyvateľstva s maximálnym základným vzdelaním, až 89% Rómov malo len základné vzdelanie alebo ešte menej. Len zopár Rómov pokračuje v štúdiu na stredných školách a mnohí ho nikdy nedokončia. Pre všetky krajiny však platí, že len menej ako 1% Rómov má nejakú formu vyššieho vzdelania.

Jedným z obzvlášť deštruktívnych problémov je tendencia nevhodne umiestňovať rómske deti do škôl pre mentálne a fyzicky postihnutých. Jazykové prekážky, izolácia rómskych komunít a segregácia v bežných školách vedú k zaostávaniu rómskych detí. Rómovia sú tiež segregovaní vo finančne poddimenzovaných čisto rómskych školách, dosahujúcich nízke štandardy alebo v samostatných triedach v rámci bežných škôl.

Zdrvujúce zdravotné problémy

Mnohí Rómovia zomierajú v mladom veku – v priemere žijú o 15 rokov kratšie ako bežná populácia. Zlé podmienky bývania, neadekvátny prístup k pitnej vode a zlá likvidácia odpadu prispievajú k zlému zdravotnému stavu mnohých Rómov, ktorí sú náchylní na prenosné choroby. Aj deti sú zraniteľné – v správe sa uvádza, že v Českej republike a v Slovenskej republike je detská úmrtnosť u Rómov dvojnásobne vyššia ako u nerómskeho obyvateľstva.

Nie je však ľahké dostať sa k spoľahlivým informáciám o zdravotnom stave Rómov. Správa preto vyzýva k lepšiemu sledovaniu tohto stavu, predovšetkým čo sa týka TBC, hepatitídy a HIV/AIDS. Taktiež varuje, že odľahlé rómske komunity súrne potrebujú lepší prístup k zdravotnej starostlivosti.

Výzva k zaradeniu do spoločnosti

Napriek obrovskému rozsahu chudoby Rómov je podľa autorov správy dôvod na nádej a to za predpokladu, že budúce koncepčné riešenia budú založené na princípe komplexnosti a posilňovania právomocí samotného rómskeho obyvateľstva. Malá, no rozrastajúca sa skupina skúsených rómskych lídrov môže tieto koncepcie ovplyvniť. V takých krajinách ako Maďarsko boli Rómovia zvolení do parlamentu a menovaní do vysokých pozícií vo vláde.

V širokej škále projektov zaoberajúcich sa rómskou problematikou – iniciovaných ako mimovládnymi, tak aj vládnymi organizáciami – je možné nájsť viacero povzbudivých úspechov, vrátane takých projektov ako zamestnávanie rómskych asistentov pre učiteľov alebo zdravotných pracovníkov, sprostredkujúcich vzťahy medzi rómskymi komunitami a poskytovateľmi služieb; vzdelávacie programy, v rámci ktorých sa deti pripravujú na zaradenie do bežných škôl; a sociálne fondy a projekty malých grantov na podporu rómskeho podnikania. Medzi úspešné opatrenia patrí aj zaradenie Rómov do celého procesu – od návrhu, cez realizáciu až po vyhodnotenie projektov.

V záveroch správy sa uvádza, že úsilie zamerané na zlepšenie situácie Rómov v postkomunistickej Európe je vynakladané ad hoc a je len ťažko udržateľné z dlhodobého hľadiska. Svetová banka vyzýva k novej fáze boja proti chudobe, v ktorej by sa pri príprave celkovej koncepcie ťažilo z vyššie spomínaných úspechov a ktorá by bola zameraná na zmiernenie rozdielov medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom a na zlepšenie podmienok ako pre Rómov, tak aj pre nerómske obyvateľstvo. No tento integrujúci prístup môže fungovať len vtedy, keď sa samotní Rómovia budú výrazne angažovať v celom procese od začiatku do konca, uvádza sa v záveroch správy.

„Neexistuje len jedna cesta vpred, je ich niekoľko,“ vysvetľuje p. Wolfensohn. „Je však nevyhnutné zabezpečiť viacstupňový prístup a zapojenie partnerských vzťahov medzi Rómami a medzinárodnými organizáciami, štátnou správou a samosprávou, mimovládnymi organizáciami a komunitami v celoštátnom merítku. Dúfame, že konferencia Svetovej banky v Budapešti poslúži ako katalyzátor pre novú éru aktivizmu za zlepšenie života Rómov – pre dobro ich samých aj celej Európy.“

Ďalší krok: Konferencia v Budapešti

Konferencia v Budapešti vytýči nový spôsob nazerania na rómsku problematiku – a novú úroveň angažovanosti Svetovej banky, štátnej správy jednotlivých krajín a ostatných partnerov, ktorí už nebudú len pozdvihovať rómske otázky na popredné miesto v agende Európy, ale budú aj dôrazne postupovať pri zabezpečovaní toho, aby Rómovia neboli vyradení z rozširujúcej sa a prosperujúcej Európy.

Správa bude k dispozícii na konferencii v dňoch 30.júna – 1.júla 2003, ako aj na Fóre rómskych žien, ktoré sa bude konať 29. júna 2003 v tých istých priestoroch. Ústredným komponentom oboch podujatí budú príspevky rómskych organizácií. Fórum žien umožní rómskym ženským lídrom diskusiu o kľúčových otázkach definovaných za posledných päť rokov v komunite rómskych žien v krajinách strednej a východnej Európy. Na hlavnej konferencii budú prebiehať panelové diskusie na kľúčové témy ako napríklad vzdelanie, úloha mimovládnych organizácií a miestnej samosprávy, zamestnanosť, či zdravotná starostlivosť.

Paralelne s konferenciou bude prebiehať aj tzv. „Trh“, kde budú mať mimovládne organizácie, donori a iné subjekty zapojené do rómskych iniciatív možnosť prezentovať svoju činnosť a nadväzovať kontakty s ostatnými subjektami pôsobiacimi v tej istej oblasti. Na konferencii sa zúčastnia mladí noví rómski lídri, ktorí budú zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri príprave koncepčných riešení vo svojich krajinách. Toto podujatie tiež podporujú: UNDP, Rozvojová banka Rady Európy, ako aj vlády Fínska a Švédska.