V polovici februára zverejnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Návrh koncepcie dôchodkovej reformy. Môžeme sa na nu dívat z dvoch pohladov – sociálneho a financného.

Objasnime si ciastocne druhý z nich. Diskusie, ktoré sa vedú o tom, kto bude spravovat dôchodkové fondy ako súcast dobrovolného piliera, scasti rieši kapitola o subjektoch v novom pilieri a o ich vzájomných vztahoch. Dôchodkové fondy budú spravovat nové dôchodkové správcovské spolocnosti (DSS). Povolenie na cinnost by im mal udelovat nezávislý orgán dohladu. Jediným predmetom podnikania DSS bude správa majetku v dôchodkových fondoch a s tým súvisiace cinnosti, najmä administrácia osobných úctov prispievatelov. Dôchodkové fondy ako urcitý typ aktív budú vytvárat a spravovat dôchodkové správcovské spolocnosti. Každý dôchodkový fond musí byt podla návrhu jednoznacne a transparentne identifikovatelný z hladiska štruktúry aktív, do ktorých investuje. Dôchodkový fond bude mat právnymi predpismi stanovené rozloženie rizika spojené s jednotlivými druhmi aktív.

Koncepcia predpokladá zákonom definovat štruktúru pre tri druhy dôchodkových fondov urcené pre rôzne vekové skupiny obcanov, a to z hladiska investicného rizika. Pri stanovení limitov sa dôraz bude klást na povinný charakter systému, ktorý nepripúšta vytváranie vysokorizikových portfólií. Dôchodkový podiel bude reprezentovat úcast na majetku dôchodkového fondu, t. j. základnú jednotku majetku dôchodkového fondu. Hodnota osobného dôchodkového úctu bude násobkom poctu dôchodkových podielov a aktuálnej hodnoty dôchodkového podielu.

Charakter dôchodkových fondov teda pripomína otvorené podielové fondy. Ako však stanovit limity napr. na samofinancovanie alebo investovanie do akcií? Na úrovni OECD neexistujú konkrétne obmedzenia. Pravidlá OECD sú len všeobecnými zásadami na cinnost penzijných fondov. V Európskej únii sa pravidlami zaoberá Smernica c.85/611/EHS, nazývaná aj UCITS direktíva. Hovorí o právnych a administratívnych predpisoch, ktoré sa týkajú spolocností pre kolektívne investovanie do prevoditelných cenných papierov. Medzi hlavné úlohy v hodnotiacej správe Európskej komisie za rok 2002 patrí aj zosúladenie našej legislatívy s uvedenou smernicou. Ciastocne k nemu došlo v novelizovanej úprave Zákona o kolektívnom investovaní, ktorý je úcinný od 1. januára 2003.

Novela spresnuje podmienky na vzniku a cinnosti správcovských spolocností, dohlad nad ich cinnostou, zvyšuje úroven ochrany úcastníkov kolektívneho investovania a mala by pomôct zabezpecit jeho stabilné fungovanie. Úplná harmonizácia s novelizáciami UCITS direktívy by mala nastat do konca roku 2003. Treba však povedat, že ani v únii neexistuje špeciálna úprava kvantitatívnych investicných limitov penzijných fondov. Každý štát túto otázku rieši vlastným spôsobom.

Výkonného riaditela Asociácie správcovských spolocností Petra Goceliaka sme sa spýtali na jeho názor na investicné limity, ktoré by mali dodržiavat dôchodkové fondy.

„Pokial budú mat dôchodkové fondy u nás charakter podobný otvoreným podielovým fondom, ich úprava musí zohladnovat investicné limity a obmedzenia minimálne na úrovni tzv. UCITS direktívy Európskej únie. Pôjde o limity rovnaké alebo prísnejšie, ako majú v súcasnosti otvorené podielové fondy. Ak by mali naše penzijné fondy charakter zamestnaneckých penzijných schém, vztahovala by sa na ne zasa direktíva EÚ o inštitúciách zamestnaneckých penzijných fondov, ktorá je v poslednom štádiu schvalovania v Európskom parlamente. V zverejnenej koncepcii dôchodkovej reformy MPSVaR SR sa však u nás pocíta s penzijnými fondmi na spôsob otvorených podielových fondov. Ci sú potrebné reštrikcie? Sú na mieste pri každom narábaní s peniazmi bežných investorov a penzijné fondy nie sú žiadna výnimka. Uplatnované obmedzenia však musia mat racionálny základ. V nijakom prípade by nemali mat príliš utlmujúci vplyv na potenciálne zhodnotenie v dlhodobom casovom období, ktoré bude charakteristické pre tento druh fondov.“