Svetová ekonomika sa od konca roku 1999 postupne dostávala do najvážnejšieho spomalenia za posledných dvanásť rokov. V podstate od začatia ekonomického útlmu prebieha verejná diskusia o podobnosti súčasnej recesie s tými z minulosti. Medzinárodný menový fond (MMF) vypracoval štúdiu, ktorá analyzuje ekonómiu recesie a správanie jednotlivých ekonomických veličín, ktoré charakterizujú (investície, spotreba, vládne výdavky), a sčasti aj ovplyvňujú (monetárna politika) hospodársku činnosť. Fond túto štúdiu prezentoval vo svojom tohoročnom Svetovom ekonomickom výhľade (World Economic Outlook 2002) v apríli tohto roku a v podtitule výhľad charakterizuje ako recesie a obnovy (Recessions and Recoveries).

Minulosť verzus súčasnosť

Na splnenie tejto nepochybne ambicióznej úlohy (ako ju označil šéf výskumu MMF Kenneth Rogoff) tím odborníkov analyzoval obdobie od roku 1881 po súčasnosť. Najväčší dôraz sa kládol na tzv. moderné obdobie, čo predstavujú roky 1973 – 2000. Analýza moderného úseku si vyžiadala rozbor 93 recesií v 21 vyspelých priemyselných krajinách sveta. Výber krajín bol praktický aj účelový. Jednak majú najlepšie vedené hospodárske štatistiky (tie sa použili ako podkladový materiál), a tiež preto, lebo rast a pokles v týchto krajinách podstatne ovplyvňuje dianie vo svete.

Podľa definície amerického Národného úradu pre ekonomický výskum (NBER) recesia „predstavuje významný pokles aktivít v celej ekonomike, trvá viac ako niekoľko mesiacov, je viditeľná v priemyselnej produkcii, zamestnanosti, reálnom príjme a vo veľkoobchode a maloobchode. Recesia sa začína práve po dosiahnutí vrcholu ekonomického rastu a končí sa vtedy, keď ekonomika dosiahne dno“. Expanzia potom nastáva „medzi dnom a vrcholom“ a podľa NBER „predstavuje normálny stav ekonomiky“. Hospodársky cyklus tak pozostáva z expanzie a následnej recesie. Táto krivka zmien sa opakuje, nevykazuje však periodicitu – trvanie cyklu môže kolísať od jedného roka po desať až dvanásť rokov (podľa doterajších skúseností). NBER upustil od zaužívanej definície, ktorá opisuje recesiu ako „stály pokles reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) počas dvoch za sebou idúcich štvrťrokov“. Súvisí to s metodikou NBER, ktorá využíva aj mesačné indikátory, pričom sa vždy berie do úvahy hĺbka poklesu.

Analýzou „predmoderného“ obdobia ekonomickí špecialisti MMF získali nasledujúce skutočnosti:

*Recesie sa postupne stávali menej závažné a menej frekventované.

*Synchronizácia recesií medzi krajinami bola v minulosti typickou črtou.

*Vzrástol význam investícií.

*Od druhej svetovej vojny deflácia (znižovanie cenovej úrovne) nebola typickou črtou recesií.

Pred týmto výskumom sa predpokladalo, že synchronizácia oproti minulosti ešte vzrástla. Vzhľadom na kolaps investícií do vyspelých technológií (high-tech) sa vynorila aj otázka o „zdráhajúcich sa“ budúcich investíciách. V prípade ich slabého rastu bude aj celkové oživenie nevýrazné? Silná viera 90. rokov v pozitívny rast cien akcií zmizla „ako dym“ a nastal ich hlboký prepad. Naznačuje to azda, že oživenie bude dlhšie a bolestivejšie? Monetárna politika (činnosť centrálnej banky, ktorá určuje množstvo peňazí v ekonomike, a tým aj ich cenu – úrokovú mieru) bola v troch hlavných monetárnych oblastiach (USA, EÚ a Japonsko) pred obratom posledného hospodárskeho cyklu k recesii sprísnená (sťahovanie peňazí z ekonomiky, rast úrokovej miery) a následne uvoľnená. Bolo to tak aj v minulosti? Na tieto a ďalšie otázky mala zodpovedať štúdia fondu.

Črty moderných cyklov

Analyzované obdobie rokov 1973 – 2000 však oproti minulosti ovplyvnili tri významné skutočnosti. Zmenil sa medzinárodný menový systém – prešlo sa na „plávajúce“ výmenné kurzy. Dlhodobý priemerný rast vyspelých krajín sa znížil, čo reflektuje znížený rast produktivity. Prvýkrát od druhej svetovej vojny prvý ropný šok (1973) spustil vlny úrovňových recesií.

Celkove analýza moderných hospodárskych cyklov priniesla tieto poznatky:

*Recesie vo vyspelých krajinách boli v minulom storočí plytkejšie v 90. rokoch ako v 70. a 80. rokoch. Trvanie obnovy nebolo vo významnom vzťahu k trvaniu alebo závažnosti predchádzajúcej recesie. Opakujúce sa hlboké recesie boli zriedkavé. Poklesy HDP najčastejšie odrážali štrukturálne problémy.

*Synchronizované recesie boli dosť bežné. Útlm zo začiatku 90. rokov minulého storočia bol trochu odlišný. Hlavné svetové ekonomiky sa dostávali do recesií v rozdielnych časoch, čo spôsobili asymetrické šoky (šoky, ktoré postihujú jednu krajinu). V 70. a 80. rokoch s nástupom liberalizácie menového kurzu a svetového obchodu sa vyskytovali skôr šoky odvetvovej povahy, symetria sa vyrovnávala a postihnuté boli viaceré krajiny. Táto skutočnosť vplývala na synchronizáciu recesií, ktoré boli priemerne hlbšie, avšak nie dlhšie ako nesynchronizované.

*Takmer všetky recesie moderného obdobia sprevádzal pokles súkromných fixných investícií. Investičné útlmy boli väčšmi synchronizované medzi krajinami ako poklesy HDP, čo naznačuje, že investičné výkyvy sú v silnom medzinárodnom spojení. Vo všetkých sledovaných cykloch nastal výrazný pokles investícií. Útlm investícií kulminoval v priemere takmer o pol roka skôr ako HDP a k oživeniu došlo v priemere o tri mesiace neskôr. V pomernom vyjadrení kontrakcia investícií bola šesťkrát väčšia (v percentách) ako pokles reálneho HDP, zatiaľ čo kumulatívny investičný rast bol počas prvého roka po odrazení sa od dna len dvakrát väčší ako rast HDP. Rast investícií a HDP sú kladne korelované veličiny (vykazujú tú istú tendenciu). V porovnaní s celkovou ekonomickou aktivitou súkromné fixné investície vykazujú väčšiu cyklovosť, mierne investičné recesie sa vyskytli aj počas fázy rastu HDP. Najvýraznejšou črtou investícií je ich silná synchronizácia. Zatiaľ čo investičný pokles významne vplýval na vývoj recesie, spotreba bola hnacím motorom obnovy. Cyklické výkyvy súkromnej spotreby (trvanie a hĺbka) viac sledovali vývoj HDP. K výraznejšiemu obmedzeniu spotreby však došlo v prípade polovice všetkých recesií, zväčša vo vážnejších prípadoch. Synchronizácia nebola významná.

V sledovanom období vplyvy fluktuácií zásob na vývoj recesie postupne klesali. Pokles významu za posledné tri desaťročia je v súlade s konceptom efektívnejšieho riadenia zásob, využívaním výpočtovej techniky, ako aj zníženia variability zásob (čo môže byť spôsobené aj rastúcim objemom služieb).

Ceny akcií dosahovali špičky približne jeden rok pred maximom HDP, na dne sa minimá časovo zhruba zhodovali. Počas recesie 90. rokov ceny akcií padli v priemere o 25 percent. K svojim predošlým hodnotám sa dostali približne za rok. Podobne ako v prípade investícií, aj vývoj cien akcií bol silne synchronizovaný, čo svedčí o medzinárodnom prepojení trhov s aktívami. Najvyššia úroveň úrokovej miery zvyčajne tesne predchádzala alebo nasledovala po maxime rastu HDP. Zvlášť vo väčších ekonomikách, kde úvahy o výmenných kurzoch mali relatívne menší význam (rozdiel v reálnych úrokových mierach motivuje pohyb špekulatívneho kapitálu, čo následne vplýva na výmenný kurz – menšie krajiny so značne otvorenou ekonomikou sa snažia takýmto situáciám vyhnúť). Vzrast úrokovej miery pred vrcholom hospodárskeho cyklu bol v pozitívnom vzťahu k inflácii, a tiež k hĺbke následných recesií. Pri pohľade na jednotlivé komponenty celkového produktu sa zistilo, že počas typickej recesie pokles súkromných fixných investícií a zásob dosť dobre vysvetľuje aj pokles HDP. Spotreba tiež klesala, hoci nie až tak významne. Krátke a mierne recesie boli takmer vždy spôsobené poklesom investícií, spotreba bola minimálnym faktorom. Čisté vývozy (vývoz mínus dovoz) a vládne výdavky sa správali proticyklicky (rástli).

V prípade nesynchronizovaných recesií, ktoré sa vyskytli v malých a otvorených ekonomikách (Slovensko má rovnakú charakteristiku), čisté vývozy mali tendenciu byť proticyklické. Svedčí to o väčšej zraniteľnosti takýchto ekonomík voči vonkajším šokom.