Vyjadruje ju najmä pokračujúci vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý dosiahol podiel na HDP približne 10 %, ako aj schodkové hospodárenie štátneho rozpočtu. V priebehu celého obdobia bol vývoj čistého úveru vláde charakterizovaný vysokou medziročnou dynamikou, ktorá ku koncu septembra dosiahla 32,4 %. Uvádza sa to v Správe o menovom vývoji za 1. až 3. štvrťrok 1998, ktorú zverejnila Národná banka Slovenska. „V dôsledku zhoršujúcej sa nerovnováhy narastali od začiatku roku devalvačné očakávania verejnosti, zosilnené aj krízou v Rusku a poklesom záujmy zahraničných investorov o tzv. „emerging markets“. Premietlo sa to do odlevu kapitálu a súčasne sa obmedzili možnosti zahraničných pôžičiek pre domáce subjekty. Neudržateľnosť tejto situácie bola ešte prehĺbená formovaním devalvačných očakávaní podnikov a obyvateľstva v súvislosti s parlamentnými voľbami a neistotou budúceho vývoja, čo viedlo k predčasným úhradám za dovozy, pozdržaniu úhrad zo zahraničia a ku konverzii domácej meny na devízy,“ uvádza sa v správe. Tieto faktory sa podľa NBS prejavili v postupnom znehodnotení kurzu slovenskej koruny o 3,6 % ku koncu septembra v porovnaní s východiskom roka. Centrálna banka v dôsledku priamych intervencií na udržanie kurzu koruny vyčerpala devízové rezervy v posledných mesiacoch, až do zrušenia fluktuačného pásma, v objeme 1 mld. USD. Ku koncu trištvrteroka dosiahli 3 110,2 mil. USD a ich stav zodpovedal 2,5-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb SR za prvých osem mesiacov roku 1998. To ovplyvnilo rozhodnutie Bankovej rady NBS, ktorá na svojom zasadnutí dňa 1. októbra rozhodla o zrušení režimu fixného výmenného kurzu a fluktuačného pásma slovenskej koruny. Zároveň zrušila naviazanie slovenskej koruny na menový kôš tvorený zo 60 % DEM a 40 % USD. Taktiež bol zrušený aj devízový fixing NBS, v rámci ktorého si obchodné banky mohli dorovnávať svoju devízovú pozíciu nákupom alebo predajom devízových prostriedkov Národnej banke Slovenska. Menová politika NBS bola v priebehu trištvrteroka zameraná na stabilizáciu makroekonomického vývoja slovenskej ekonomiky. Sústredila sa na pribrzdenie rastúceho trendu inflácie z posledných mesiacov roku 1997 ako aj na udržanie fixného výmenného kurzu slovenskej koruny v rámci fluktuačného pásma. Prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov bolo zabezpečenie primeraného rastu menových agregátov, ktorých programový rast bol zameraný aj na konsolidáciu vonkajšej nerovnováhy. V priebehu prvého polroka pokračoval trend zrýchlenia medziročnej miery inflácie až nad úroveň 7 %, čo bolo ovplyvnené úpravou spotrebných daní a regulovaných cien začiatkom roka, ako aj vyšším rastom cien potravín v 2. štvrťroku. „Na druhej strane v treťom štvrťroku ceny potravín poklesli, čo sa prejavilo aj v absolútnom znížení celkovej cenovej hladiny v júli a auguste. Pozitívnym javom bola stabilizácia cien ostatných obchodovateľných komodít (bez potravín) a trhových neobchodovateľných služieb. Na zmiernenom cenovom raste v neobchodovateľnom sektore sa okrem regulovaných cien podieľali aj služby s trhovými cenami,“ uviedla centrálna banka. Vplyv jednotlivých sektorov na spomalenie, resp. zrýchlenie inflácie zostal nezmenený, zmiernili sa však mezdisektorové rozdiely v tempách cenového rastu. Ku koncu septembra dosiahla ročná miera inflácie 5,9 % a priemerná ročná miera inflácie za prvých deväť mesiacov predstavovala 7,0 %. Ekonomický a menový vývoj bol v prvých deviatich mesiacov roka naďalej poznačený vysokým deficitom bežného účtu platobnej bilancie. Vzhľadom na vysoký stupeň otvorenosti slovenskej ekonomiky je vonkajšia stabilita meny z dlhodobého hľadiska determinovaná jej exportnou výkonnosťou. Pokračujúci rast deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorý dosiahol za obdobie január až august 49,1 mld. Sk, vytváral tlak na udržateľnosť režimu fixného výmenného kurzu. Bežný účet platobnej bilancie bol aj naďalej ovplyvňovaný predovšetkým vývojom obchodnej bilancie, ktorý vykázal schodok vo výške 51,3 mld. Sk. Nepriaznivý vývoj bilancie služieb vytvoril do konca augusta schodok vo výške 2,4 mld. Sk, najmä v dôsledku deficitu v oblasti ostatných výrobných a nevýrobných služieb (poradenstvo, obchodné služby, spoje …). Určité zlepšenie nastalo v bilancii zahraničného cestovného ruchu, keď nárast príjmov predovšetkým v auguste umožnil, že za osem mesiacov bola bilancia cestovného ruchu mierne prebytková (37,0 mil. Sk). Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie za január až august skončil s prebytkom 64,9 mld. Sk. V rámci dlhodobého kapitálu rozhodujúcu úlohu aj naďalej zohrával vládny a podnikový sektor. Celkové čerpanie úverov vlády a NBS sa od začiatku roka zvýšilo o 35,4 mld. Sk a podnikového sektora o 26,7 mld. Sk.