Vo štvrtom štvrťroku 2009 pokračovalo oživovanie ekonomiky eurozóny, jeho tempo sa však spomalilo. Hospodársky rast v poslednom štvrťroku predstavoval 0,1 %, v porovnaní s 0,4 % v treťom štvrťroku 2009. Medziročný pokles hrubého domáceho produktu sa však vo štvrtom štvrťroku 2009 zmiernil na 1,6 %, v porovnaní s  3,6 % v treťom štvrťroku. Medziročná miera inflácie v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien bola vo februári 2010 na úrovni 0,9 % (v januári 1,0 %). Výmenný kurz eura k americkému doláru sa aj v priebehu februára naďalej znehodnocoval. Rada guvernérov ECB na svojom marcovom zasadnutí rozhodla, že úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie a úrokové sadzby pre jednodňové refinančné a jednodňové sterilizačné operácie zostanú nezmenené na úrovni 1,00 %, resp. 1,75 % a 0,25 %.

Ekonomický vývoj v krajinách stredoeurópskeho regiónu bol aj vo štvrtom štvrťroku 2009 významne ovplyvnený dopadmi globálnej hospodárskej krízy. Ako jediné si kladný medziročný rast hospodárstva zachovalo Poľsko, kde v poslednom štvrťroku ekonomika vzrástla o 2,8 %. V Českej republike záporná medziročná dynamika hrubého domáceho produktu dosiahla 3,1 % a pokles maďarskej ekonomiky sa vo štvrtom štvrťroku zmiernil na 5,3 %. Medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien sa vo februári 2010 v Poľsku spomalila na 3,4 % a v Maďarsku na 5,6 % a v Českej republike zostal na úrovni 0,4 %. Výmenné kurzy českej koruny, poľského zlotého, ako aj maďarského forintu k euru sa v priebehu februára medzimesačne zhodnotili. K zmene úrokových sadzieb došlo vo februári len v Maďarsku, keď Magyar Nemzeti Bank pokračovala v uvoľňovaní menovopolitických podmienok a znížila základnú úrokovú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu.

Slovenská ekonomika pokračovala aj v poslednom štvrťroku 2009 v raste, keď v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom po sezónnom očistení vzrástol objem HDP v stálych cenách o 2 % (v treťom štvrťroku to bolo medzištvrťročne 1,6 %). Takýto vývoj sa prejavil v spomalení medziročného poklesu, keď sa hrubý domáci produkt na medziročnej báze podľa revidovaných údajov ŠÚ SR vo štvrtom štvrťroku 2009 znížil v stálych cenách o 2,6 %, v porovnaní s poklesom o 4,9 % v treťom štvrťroku. Pokračujúci ekonomický rast vo štvrtom štvrťroku 2009 tak potvrdzuje postupné oživovanie ekonomickej aktivity. Celkovo ekonomika Slovenska v roku 2009 medziročne poklesla o 4,7 %.

Z produkčného hľadiska súvisel vývoj HDP v poslednom štvrťroku s poklesom pridanej hodnoty najmä v pôdohospodárstve, stavebníctve a obchodných službách, pričom pridaná hodnota v priemysle stagnovala. Na strane použitia HDP bol medziročný pokles ekonomiky ovplyvnený poklesom domáceho, ako aj zahraničného dopytu. V rámci komponentov domáceho dopytu zaznamenali pokles všetky jeho zložky okrem konečnej spotreby verejnej správy, pričom výrazný pokles investícií zo začiatku roka sa zmiernil. Čistý export prispel kladne k rastu HDP, čo súviselo so zmiernením poklesu vývozov a naďalej nízkymi dovozmi. Súčasne s oživením ekonomického rastu sa v poslednom štvrťroku 2009 zvýšila produktivita práce. Zároveň došlo aj k zlepšeniu relácie medzi rastom reálnej produktivity práce a reálnej mzdy, keď produktivita práce po prvý raz v rámci štvrťrokov 2009 predstihla rast miezd.

Jednotkové náklady práce síce medziročne mierne vzrástli, ich dynamika sa však vplyvom rastúcej produktivity práce a miernejšieho rastu kompenzácií na zamestnanca v porovnaní s tretím štvrťrokom spomalila. Aj napriek oživeniu ekonomickej aktivity zamestnanosť vo štvrtom štvrťroku poklesla a miera nezamestnanosti aj naďalej rástla, zároveň kladný hospodársky výsledok nefinančných korporácií na konci štvrtého štvrťroka 2009 medziročne poklesol.

Medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien HICP na Slovensku sa vo februári v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nezmenila a zostala na mierne zápornej úrovni 0,2 %. Spomalenie medziročnej dynamiky cien energií, ovplyvnené znížením spotrebnej dane na naftu, bolo čiastočne kompenzované zrýchlením medziročnej dynamiky cien potravín a cien priemyselných tovarov bez energií.

Aktuálne údaje o vývoji platobnej bilancie potvrdili, že záporné saldo bežného účtu v januári v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa zmiernilo. Zlepšenie deficitu bežného účtu na začiatku roka súviselo najmä so zlepšením salda obchodnej bilancie, ktorá v porovnaní s decembrovým deficitom dosiahla mierny prebytok.

Postupné obnovenie exportnej aktivity súviselo aj s medziročným zvýšením indexu priemyselnej produkcie. Rast priemyselnej produkcie v januári bol najvýraznejší od apríla 2008, k čomu prispelo najmä zvýšenie dynamiky priemyselnej výroby. Naopak nepriaznivý vývoj zaznamenala stavebná produkcia, ktorej medziročný pokles sa však v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zmiernil. Tržby za vybrané odvetvia spolu dosiahli kladnú medziročnú dynamiku (v porovnaní s medziročným poklesom v decembri)  predovšetkým v dôsledku pozitívneho vývoja tržieb v priemysle. Celkový indikátor ekonomického sentimentu vo februári v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom opäť vzrástol. Vývoj indikátora pozitívne ovplyvnilo predovšetkým zvýšenie spotrebiteľskej dôvery, dôvery v stavebníctve, maloobchode a službách. K poklesu dôvery v oblasti priemyslu prispel predovšetkým nárast zásob hotových priemyselných výrobkov.

Medziročná dynamika priemernej nominálnej, ako aj reálnej mzdy v januári v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mierne vzrástla. Záporná medziročná dynamika zamestnanosti v priemere za vybrané odvetvia sa v januári zmiernila. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v januári 12,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mierne vzrástla.