Medziročná miera inflácie v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien dosiahla v auguste 1,6 % (v júli 1,7 %). Hrubý domáci produkt eurozóny v 2. štvrťroku 2010 podľa údajov Eurostatu medziročne vzrástol o 1,9 % (0,8 % v 1. štvrťroku) a medzikvartálne o 1,0 % (0,3 % v 1. štvrťroku). Výmenný kurz eura k americkému doláru sa v priebehu augusta znehodnotil. Rada guvernérov ECB na septembrovom zasadnutí rozhodla, že úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie a úrokové sadzby pre jednodňové refinančné a jednodňové sterilizačné operácie zostanú nezmenené na úrovni 1,00 %, resp. 1,75 % a 0,25 %.

Medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien ostala v auguste v Poľsku a v Maďarsku na nezmenenej úrovni 1,9 %, resp. na 3,6 %. V Českej republike sa v júli rast cien mierne spomalil na 1,5 %. Postupné zotavovanie okolitých ekonomík pokračovalo aj v 2. štvrťroku 2010. Hrubý domáci produkt podľa údajov Eurostatu v 2. štvrťroku v Českej republike vzrástol medziročne o 2,4 % (v 1. štvrťroku 1,0 %), v Poľsku o 3,8 % (v 1. štvrťroku 3,1 %) a v Maďarsku o 0,1 % (v 1. štvrťroku pokles o 1,2 %). Júlové zhodnocovanie výmenných kurzov stredoeurópskych mien k euru sa ukázalo ako dočasné a v auguste sa kurzy českej koruny, poľského zlotého, ako aj maďarského forintu k euru opäť znehodnotili. Kľúčové úrokové sadzby v Českej republike, Poľsku a Maďarsku zostali aj v auguste naďalej na nezmenenej úrovni.

Medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien HICP na Slovensku v auguste v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástla na 1,1 % (v júli 1,0 %). K zvýšeniu medziročného tempa rastu HICP prispel najmä nárast cien potravín, keď vzrástli ceny spracovaných ako aj nespracovaných potravín. Zvýšila sa aj medziročná dynamika cien služieb. Pokles cien priemyselných tovarov bez energií sa spomalil. V rámci cien energií došlo k prehĺbeniu medziročného poklesu v dôsledku spomalenia medziročného tempa rastu cien pohonných látok. V rámci cien priemyselných výrobcov pokračoval v júli trend spomaľovania ich medziročného poklesu. Na tomto vývoji sa podieľali všetky zložky, hlavne však pomalší pokles cien energií. Ceny produktov priemyselnej výroby ako aj ceny nerastných surovín rástli, dynamika cien vodného a stočného sa znížila. Ceny stavebných prác zaznamenali v júli opäť mierne spomalenie medziročného rastu. Medziročná dynamika cien poľnohospodárskych výrobkov sa v júli v porovnaní s minulým mesiacom výrazne zvýšila.

Hrubý domáci produkt na Slovensku podľa údajov ŠÚ SR v 2. štvrťroku 2010 vzrástol v stálych cenách medziročne o 4,7 % (v 1. štvrťroku o 4,8 %). Ekonomika pokračovala v medzištvrťročnom raste na úrovni 1,2 % (sezónne očistený), v porovnaní s rastom 0,8 % v 1. štvrťroku. Celková zamestnanosť medziročne poklesla o 2,3 %, pričom v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa jej pokles zmiernil o 0,7 p.b.. Rast HDP bol v porovnaní s očakávaniami rýchlejší a pokles zamestnanosti bol miernejší.

Z produkčného hľadiska súvisel vývoj HDP v 2. štvrťroku so zvyšovaním pridanej hodnoty najmä v priemysle, v pôdohospodárstve a vo verejných službách. Štruktúra ekonomického rastu bola na strane použitia ovplyvnená naďalej najmä rastúcim zahraničným dopytom. Rast domáceho dopytu súvisel predovšetkým so zvyšovaním zásob, pričom konečná spotreba domácností, ako aj spotreba verejnej správy poklesla. Naďalej pretrvával pokles investícií, ktorý sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom prehĺbil. Rastúci zahraničný dopyt sa prejavil v zrýchlení dynamiky vývozu a medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Čistý export tak prispel kladne k rastu HDP. V dôsledku pretrvávajúceho oživovania ekonomického rastu a poklesu zamestnanosti pokračovalo zvyšovanie produktivity práce. Aj v 2. štvrťroku rast reálnej produktivity práce predstihol rast reálnej mzdy, avšak nie tak výrazne ako v predchádzajúcom štvrťroku. Jednotkové náklady práce v 2. štvrťroku naďalej v medziročnom porovnaní klesali v dôsledku vyššej medziročnej dynamiky rastu produktivity práce v porovnaní s miernejšou dynamikou rastu kompenzácií na zamestnanca. V súvislosti s rastúcou ekonomickou aktivitou došlo k zmierneniu medziročného poklesu zamestnanosti a k zníženiu miery nezamestnanosti. Celkové oživenie slovenskej ekonomiky súviselo aj s medziročným nárastom ziskovosti finančných a nefinančných korporácií v 2. štvrťroku, predovšetkým v dôsledku zvýšenia kladného hospodárskeho výsledku nefinančných korporácií. Najvýraznejšie sa na náraste zisku nefinančných korporácií podieľal priemysel.

Dosiahnuté saldo bežného účtu sa v júli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zhoršilo. K medzimesačnému nárastu deficitu bežného účtu došlo predovšetkým v dôsledku negatívneho vývoja obchodnej bilancie a čiastočne aj prehĺbením záporného salda bilancie služieb a bilancie a bežných transferov. 

Dynamika rastu indexu priemyselnej produkcie sa v júli spomalila, na čom sa podieľalo predovšetkým výrazné zníženie medziročnej dynamiky v odvetví energetiky. V rámci priemyselnej výroby došlo len k miernemu spomaleniu medziročného rastu. Medziročný pokles stavebnej produkcie sa v júli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom opäť zmiernil. Medziročná dynamika rastu tržieb za vybrané odvetvia spolu sa v júli spomalila predovšetkým v dôsledku nižšej dynamiky tržieb v priemysle, ako aj v doprave a v obchode. Pozitívny vývoj medziročnej dynamiky tržieb zaznamenali odvetvia vybrané trhové služby a informácie a komunikácie. Celkový indikátor ekonomického sentimentu v auguste v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom poklesol. Negatívny vplyv na vývoj indikátora mal pokles indikátora dôvery v priemysle, indikátora spotrebiteľskej dôvery ako aj indikátora  dôvery v službách. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa zvýšila dôvera v maloobchode a v stavebníctve.

Medziročná dynamika priemernej nominálnej, ako aj reálnej mzdy sa v júli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom spomalila. Záporná medziročná dynamika zamestnanosti v priemere za vybrané odvetvia sa aj v júli zmiernila. Spomalenie poklesu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zaznamenala väčšina sledovaných odvetví okrem stavebníctva. Miera evidovanej nezamestnanosti ostala v júli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom na nezmernej úrovni 12,3 %.

Z hľadiska sektorového členenia bol vývoj vkladov v júli rozdielny. Objem vkladov nefinančných spoločností v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom poklesol, predovšetkým vplyvom nižšieho objemu vkladov splatných na požiadanie. Vklady domácností vzrástli predovšetkým práve v dôsledku nárastu vkladov splatných na požiadanie. Kladná medziročná dynamika bola však zachovaná tak pri vkladoch domácností, ako aj pri vkladoch nefinančných spoločností. Objem úverov súkromnému sektoru v júli pri medzimesačnom porovnaní vzrástol. Potvrdil sa tak pozitívny trend v oblasti poskytovania úverov nefinančným spoločnostiam, ako aj ostatným finančným sprostredkovateľom, keď banky zvýšili stav úverov v tomto sektore. Medziročný pokles úverov nefinančným spoločnostiam sa tak spomalil. Relatívne dynamický rast úverov domácnostiam pokračoval aj v júli, po troch mesiacoch mierneho zrýchľovania sa však ich medziročná dynamika mierne znížila. V rámci úverov domácnostiam dominovali úvery na nehnuteľnosti. V rámci vývoja klientskych úrokových sadzieb z úverov sa v júli zastavil trend mierneho znižovania úrokových sadzieb z úverov domácnostiam. Úrokové sadzby z úverov nefinančným spoločnostiam po minulomesačnom poklese opäť vzrástli na úroveň z mája. Úrokové sadzby z vkladov nefinančných spoločností a domácností zaznamenali v júli rovnaký vývoj. Mierny rast úrokových sadzieb z vkladov bol zaznamenaný pri vkladoch s dohodnutou splatnosťou do 1 roka. Úročenie najkratších a najlikvidnejších vkladov sa nezmenilo.