Pri úvahách o financovaní deficitu bežného účtu je dôležitá skutočnosť, že dlhodobý kapitál dosiahol v minulom roku 41,6 mld. Sk a pokrýval deficit bežného účtu z viac ako 90 %. Z veľkej časti sa tak vylúčil vplyv pohybu krátkodobého kapitálu, ktorý je veľmi volatilný, a preto nie je spoľahlivým zdrojom financovania. Uvádza sa to v správe Národnej banky Slovenska (NBS) hodnotiacej minuloročnú platobnú bilanciu SR. Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie skončil prebytkom vo výške 54,1 mld. Sk a jeho podiel na HDP dosiahol 8,3 %, kým deficit bežného účtu predstavoval 6,9 % HDP (45,3 mld. Sk). Ako však upozorňuje správa centrálnej banky, pri stabilne nízkom príleve priamych zahraničných investícií prevažovali dlhové zložky prílevu kapitálu. Najdôležitejším zdrojom zahraničného financovania ostali aj v roku 1997 finančné úvery do podnikovej sféry. Ich prílev dosiahol 42,3 mld. Sk a ich alokácia podľa deklarácií samotných podnikov z veľkej časti smerovala na financovanie investícií. Odvetvové členenie, ktoré je do veľkej miery závislé od akceptovateľnosti podnikov pre zahraničné zdroje, smerovalo hlavne do odvetvia výroby a rozvodu elektriny, plynu a vody, výroby koksu a rafinovaných ropných produktov. „Celková štruktúra investovania prostredníctvom zahraničných úverov, koncentrovaná na energiu a surovinovo náročné odvetvia priemyslu, sťažuje proces spätného splácania čerpaných úverov zvyšovaním exportu v uvedených odvetviach,“ upozorňuje NBS. Nárast krátkodobého kapitálu, ktorého výška dosiahla 12,5 mld. Sk, čo predstavovalo 23 % z celkového kapitálového a finančného účtu, bol výsledkom zvýšených pohybov, a to tak na strane pasív ako aj aktív. Zvýšenie krátkodobých pasív od začiatku roka o 50,7 mld. Sk bolo v bankovom sektore spôsobené predovšetkým nárastom devízových vkladov nerezidentov v slovenských bankách vo výške 25,1 mld. Sk. Prílev priamych zahraničných investícií v roku 1997 dosiahol 5,0 mld. Sk, pričom do bankového sektora bolo investované 0,7 mld. Sk. „Aj v roku 1997 pretrvával postupný tok objemovo nižších investičných vkladov do slovenskej ekonomiky,“ konštatuje NBS. K najúspešnejším priemyselným odvetviam, v ktorých bolo v roku 1997 investované zo zahraničia, patrila výroba strojov a zariadení a výroba kovových konštrukcií a kovových výrobkov. Účasť zahraničných investorov sa ďalej výraznejšie prejavila v odvetví obchodu. Záujem o toto odvetvie súvisel s ešte stále nižšími nákladmi na pracovnú silu a možnosťou zvýšiť odbyt tovarov v SR a rozšíriť kapacity využiteľné pre export. Výrazný pokles devízových rezerv NBS v máji 1997 spôsobil, že v období máj až august postačovali devízové rezervy na pokrytie len 2,8-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb za január až august. Prílev dlhodobého kapitálu spôsobil, že devízové rezervy sa od septembra začali opäť zvyšovať, pričom ich nárast za celý rok 1997 (bez kurzových rozdielov) predstavoval 53,7 mil. USD. Ich stav ku koncu decembra postačoval na pokrytie 3,2-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb v roku 1997. Celkovo skončila platobná bilancia v prebytku, keďže prebytok kapitálového a finančného účtu (54,1 mld. Sk) bol schopný vykryť deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý k ultimu decembra 1997 dosiahol 45,3 mld. Sk. Najväčšou mierou sa na tomto deficite podieľala pasívna obchodná bilancia vo výške 49,5 mld. Sk. Druhou deficitnou položkou bola bilancia výnosov vo výške 4,3 mld. Sk. Prebytkové aj v roku 1997 zostali bilancia služieb a bilancia jednostranných prevodov, ktoré však spolu dosiahli len 8,5 mld. Sk.