Iba niekoľko týždňov trvalo, kým sa prví parlamentní nováčikovia poplietli pri hlasovacom zariadení. Skutočnosť, že pri rovnakom hlasovaní sa súčasne pomýlili poslanec vládnej koalície Jozef Banáš (ANO) a zástupca opozície Herman Arvay (KSS), má pikantnú príchuť preto, že práve vďaka poslancovi KSS bola schválená novela zákona o sociálnej pomoci, ktorá radikálnym spôsobom zníži od januára budúceho roka doterajšie dávky sociálnej pomoci.

Môže rozhodnúť súd

Právna analýza, ktorú má PROFIT k dispozícii z renomovanej advokátskej firmy, hovorí, že existuje podozrenie z možného porušenia čl.12 ústavy, zakotvujúceho rovnosť ľudí v ich právach. Prezident Rudolf Schuster v odôvodnení, prečo vrátil zákon, zase uvádzal možné porušenie čl. 39 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok“. Podozrenie z nesúladu zákona s ústavou vyplýva z prepočtov, keď napríklad deti z viacdetných rodín dostanú menej peňazí ako deti z rodín, v ktorých ich je menej. O tom, či zákon je alebo nie je v súlade s ústavou, môže však rozhodnúť výlučne Ústavný súd, a to na základe návrhu. Ten môže podať buď prezident, alebo skupina najmenej 30 poslancov, alebo generálny prokurátor.

V kompetencii NR SR

Koaličnou škriepkou bol sprevádzaný aj druhý zákon vrátený prezidentom – zákon o verejnej službe. Napriek tomu, že poslanci KDH hlasovali za jeho prijatie a na koaličnej rade potvrdili, že zaň budú opäť hlasovať, zákon napokon nebol schválený, pretože ho KDH nepodporilo. Okrem toho, že takýto postup vyvolal ďalšiu roztržku vo vládnej koalícii, neschválenie zákona o verejnej službe znamená aj neschválenie šetrenia niektorých verejných peňazí. Podľa odôvodnenia k návrhu zákona mal totiž „v roku 2003 priniesť celkovú úsporu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu v sume

3 426,9 mil. Sk“.

Stiahnutá novela

Nová vládna koalícia začala vládnuť pozoruhodným spôsobom, a to odhliadnuc aj od skutočnosti, že tri z jej štyroch strán navrhovali a schvaľovali v parlamente pred voľbami zákony, ktoré po voľbách navrhujú a zmeniť. Komunikácia medzi koaličnými stranami v parlamente akosi hneď na začiatku zlyháva a výsledkom sú rozpory, ktoré nemohli zostať neviditeľné. Týkajú sa totiž nielen rozporov v politických dohodách, ale aj legislatívnej práce. Už na novembrovej schôdzi predložil poslanec Jirko Malchárek (ANO) až 34 pozmeňujúcich návrhov k novele zákona o štátnej službe. Na druhý deň ich však z rokovania stiahol a zároveň poslancom predložil 28 nových pozmeňovacích návrhov. Jeho stranícki kolegovia Ján Drgonec a Anton Bíroš predložili v decembri do parlamentu návrh zákona o zdravotníckej starostlivosti, ktorý okrem iného zavádzal aj platby za lôžko a stravu v nemocnici, poplatok za vydanie lieku na recept a ďalšie platby zo strany pacientov. O niekoľko dní, keď sa už legislatívna mašinéria rozbehla a vláda návrh zákona zaradila na svoje rokovanie, poslanci ANO návrh stiahli, takže sa ani nedostal do programu decembrovej schôdze. A vláda ho musela z rokovania stiahnuť.

Pomaly je rýchlejšie

Podľa hovorcu ministra zdravotníctva „dôvodom stiahnutia návrhu bol možný nesúlad s ústavou a technické nedostatky návrhu novely“. Nepomenovaným dôvodom však bolo najmä to, že minister zdravotníctva nechcel plytvať časom, a preto návrh novely posunul do parlamentu cez poslancov, teda tzv. rýchlou cestou. V prípade predloženia návrhu riadnou cestou, teda vláda – parlament, a nie parlament – vláda, by totiž návrh musel najskôr prejsť zdĺhavým pripomienkovým konaním. Cesta ministra Rudolfa Zajaca bola pritom taká rýchla, že návrhom novely pred predložením do parlamentu sa nezaoberala ani koaličná rada, ani samotná ANO. Predseda ANO sa ešte pred voľbami pýšil tým, že aliancia má dobre pripravené paragrafované znenie viacerých zákonov, a to najmä z oblasti zdravotníctva. Jeho prvé pokusy o ich zavedenie do praxe však neboli úspešné. Rozdiel medzi prípravou a zavedením zákonov je totiž evidentný.