Šek na neobmedzenú ochutnávku tokajských vín v jednej z pivníc v známej slovenskej tokajskej vinárskej oblasti dostal 23. decembra 2002 hlavný vyjednávač SR s Európskou úniou (EÚ) Ján Figeľ. Má byť symbolickou odmenou a poďakovaním vinárov za úspech, ktorý sa podarilo Slovensku dosiahnuť v rokovaniach s úniou. Slovenské tokajské víno sa totiž v súčasnosti nemôže exportovať do krajín EÚ, čo veľmi postihuje najmä výrobcov tokajských vín, ktorých existencia závisí od vývozu do únie.

Jadro problému

Dosiaľ Európska komisia povzbudzovala Slovensko, aby sa o celej veci dohodlo s Maďarskom, ktoré však dostatočnú vôľu neprejavilo. Problém spôsobila EÚ tým, že v roku 1993 uznala exkluzívne Maďarsku ochrannú známku o pôvode. Pri rokovaniach v roku 1993 medzi EÚ a Slovenskom o príprave dohody o recipročnej ochrane a kontrole názvov vín medzi EÚ a SR vznikol problém uznania a vývozu slovenských vín v rámci únie, keďže Maďarsko a únia takúto dohodu už podpísali. V snahe riešiť problém ochrany označovania tokajských vín sa z iniciatívy Ministerstva pôdohospodárstva SR uskutočnilo v septembri 1997 v Bratislave rokovanie medzi SR a Maďarskou republikou za prítomnosti zástupcu EÚ. K predloženým materiálom sa zástupcovia MR nechceli vyjadriť s tým, že nie sú pripravení detailne rokovať o jednotlivých bodoch dohody. Opätovne navrhli stretnutie expertov na posúdenie výkladu dohody a požiadali o zaslanie písomného stanoviska. Upresnili, že nespochybňujú existenciu tokajskej oblasti na Slovensku, ale dohoda medzi EÚ a MR vraj neumožňuje vývoz tokajského vína pochádzajúceho zo Slovenska.

Ďalšie rokovanie zmiešanej komisie podvýboru pre denominácie tokajského vína zo Slovenska bolo v jeseni 2001 v Budapešti. Maďarská strana znovu použila staré tvrdenia so záverom, že maďarské vína sú iné ako slovenské. Slovenská delegácia argumentovala tým, že Slovensko má historický nárok, prehľadnejšiu legislatívu, technológiu prinajmenšom rovnako dobrú, ako je maďarská, pričom rozvoj a úpravu tokajskej vinohradníckej oblasti nerobilo živelne. Problémom sa stala aj rozloha vinohradov v Tokajskej oblasti. Zatiaľ čo Slovensko má podľa zákona z roku 1959 rozlohu vyše 900 hektárov, Maďarsko bolo ochotné uznať z toho iba jednu devätinu. Slovensko žiadalo uznanie geografického pôvodu pre celé slovenské tokajské víno na celú plochu.

Maďarská strana ako silný argument uvádzala, že vo vinohradoch tokajskej oblasti na Slovensku nemáme konštantnú skladbu klasických odrôd. Aká je však pravda? Už v roku 1959 v zákone

č. 4/59 o rozvoji tokajskej vinohradníckej sa oblasti v paragrafe 4 uvádza:

1. Základné tokajské odrody sú Furmint, Lipovina a Muškát žltý.

2. Vinohrad tokajskej oblasti pri zriadení a obnove musí sa vysadzovať viničom v tomto percentuálnom zastúpení:

a) Furmint 65 – 75 %,

b) Lipovina 15 – 20 %,

c) Muškát žltý do 10 %,

d) prípadne ostatné odrody ušľachtilého európskeho viniča, najviac 10 % (bol to Rizling vlašský).

Ako je to v Maďarsku? V zákone z roku 1908 v článku XLVII. v kapitole II o tokajskom víne sa skladba odrôd na výrobu tokajského vína vôbec neuvádza (ani odrody). V nariadení ministra pôdohospodárstva a potravinárstva MĽR č. 25 z roku 1970 na vykonanie nariadenia s mocou zákona č. 36/1970 o rozvoji vinohradníctva, ovocinárstva a vinárstva sa v prílohe č. 1 uvádzajú odrody povolené na vysádzanie vo vinohradníckej oblasti Tokaj hegyalja (tokajské podvršie, nie tokajská oblasť): Nemes Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Oremus, teda ku klasickej skladbe sa pridala jedna odroda. V prílohe č. 3 nariadenia ministerstva poľnohospodárstva č. 7/1990 sa uvádzajú ako odporúčané odrody pre oblasť Tokaj hegyalja Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Rizling vlašský. Teda pomerne podstatná zmena, keď Oremus bol nahradený Rizlingom vlašským. Napokon, v zákone MR č. 106/1997 sú uvedené ako charakteristické vína pre Tokaj hegyalja Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Oremus.

Ako vidieť, kým v slovenskej legislatíve sa prakticky od roku 1959 objavujú len povolené odrody Furmint, Lipovina, Muškát žltý, a to dokonca v predpísanom percentuálnom zastúpení, na maďarskej strane sa s každým nariadením menila odrodová skladba. Pritom platí nepísaný zákon, že pre dobrú akosť špeciálnych vín charakteristických pre danú oblasť je najdôležitejšia konštantná skladba, čo sa týka odrodovosti, a to pre každé značkové víno.

Čo ďalej?

V EÚ sú v súčasnosti oprávnené používať značku Tokaj Francúzsko a Taliansko, avšak len do roku 2007. Potom by ju mali prenechať Maďarsku a Slovensku. Po prísľube Európskej komisie a dotiahnutí posledných právnych krokov by aj Slovensko vstupom do únie malo mať šancu vyvážať tokajské víno so zvláštnou ochrannou značkou. Podľa slov jedného z producentov tokajských vín na Slovensku Jaroslava Ostrožoviča by to malo pomôcť rozvoju vinohradníctva v tejto hroznorodej oblasti.

Maďari sú však naďalej skeptickí a nevylučujú ďalšie spory. „To, že Tokajská oblasť zasahuje aj na Slovensko, je nespochybniteľné,“ povedal v polovici decembra 2002 marketingový riaditeľ internetového portálu Tokaj.hu Béla Bodnár, ktorý sa zaoberá všetkým, čo súvisí s Tokajom. B. Bodnár nevylúčil, že v budúcnosti môže medzi Maďarskom a Slovenskom dochádzať v tejto oblasti k sporom. J. Ostrožovič s týmto názorom nesúhlasí, čo sa však týka dohody s EÚ, je vo svojich vyjadreniach opatrný. „Zatiaľ nie sú známe žiadne podrobnosti tejto dohody ani prípadné kvóty na vývoz slovenského Tokaja na trhy EÚ,“ uviedol.

Odlišnosti výroby v Maďarsku a na Slovensku

Výroba tokajských vín je založená na pomalej oxidácii počas zrenia v malých plných drevených súdkoch. Táto technológia, ktorá je vlastne klasická, sa na Slovensku dodržiava.

V Maďarsku používajú pri procese zrenia hrubú oxidáciu, keď víno zreje v neplných sudoch jeden až tri mesiace, pričom sa na ňom vytvorí kožka. Ak sa kožka tvorí kvasinkami, ide o určitý druh výroby sherry vín, ak sa tvorí baktériami, ide o choré víno. O tom, že to s výrobou tokajských vín týmto spôsobom nie je technologicky celkom v poriadku, svedčí aj príliš vysoký obsah prchavých kyselín v maďarských vínach, ktorý je v porovnaní s klasickou výrobou takmer dvojnásobný.

Preto sa tieto vína musia stabilizovať enormne vysokým množstvom oxidu siričitého (kyseliny siričitej). Maďarská norma tak povoľuje obsah voľného oxidu siričitého pri výberoch 60 mg/1 l (slovenská 40 mg/1 l)

a obsah celého oxidu siričitého 300 mg/1 l (na Slovensku 250 mg/1 l). Hodnoty oxidu siričitého v slovenských vínach sú len zriedkavo nad polovicou povolenej hodnoty, čím Slovensko dôsledne plní odporúčanie WHO o minimalizácii tohto stabilizačného prostriedku vo vínach.

Fakty o kvalite slovenského tokajského

V 60. rokoch minulého storočia sa ročne zmluvne vyvážalo do Maďarska 1 000 hektolitrov tokajského vína a počas platnosti zmluvy sa nevyskytla jediná reklamácia na kvalitu.

Na medzinárodných konkurzoch v Budapešti v rokoch 1958, 1960 a 1964 z 24 prihlásených tokajských vín zo Slovenska šesť získalo zlatú medailu, trinásť striebornú a päť bronzovú medailu.

Obsah extraktu bez cukru, ktorého hodnoty maďarská strana slovenskej dlho vyčítala, je pri jednotlivých druhoch okajských vín v oboch krajinách dnes rovnaký. Vysoká kvalita slovenských tokajských vín potvrdzuje, že boli vyrobené z hrozna dopestovaného na uvážlivo vybraných plochách s vhodnými pôdnymi a klimatickými podmienkami a prakticky rovnakými podmienkami ako v Maďarsku, keďže ide o Zemplínske pohorie rozkladajúce sa v oboch krajinách.