Pakt konkurencieschopnosti, s ktorým prišli najväčšie európske ekonomiky, je podľa ministra financií Ivana Mikloša dobrý nápad, nedá sa však s ním súhlasiť ako s celkom. Problémom je podľa neho najmä návrh zjednotiť daňové základy korporátnych daní. „V zásade s tými opatreniami súhlasíme a podporujeme túto aktivitu, aj keď máme niektoré výhrady,“ povedal na stredajšej tlačovej konferencii Mikloš.

V opatreniach ako jednotná indexácia miezd, vzájomné uznávanie kvalifikácií, naviazanie dôchodkového systému na demografický vývoj, vytvorenie národných krízových mechanizmov pre banky či zakotvenie dlhovej brzdy do ústav členských štátov Slovensko podľa Mikloša problém nevidí. Dokonca pripravuje v týchto oblastiach viaceré zmeny iniciatívne na národnej úrovni. Príkladom je dlhová brzda, o ktorej schválení vo forme ústavného zákona chce vláda rokovať aj s opozíciou.

Zásadný problém však podľa Mikloša máme s jednotným základom podnikovej dane z príjmov. „Obávame sa, že nie je reálne dosiahnuť dohodu na spoločnom daňovom základe tak, aby sme nezhoršovali slovenský daňový systém,“ konštatoval. Slovenský daňový základ je totiž po odstránení množstva výnimiek veľmi široký a pristúpenie na jeho akékoľvek zúženie by znamenalo zhoršenie daňového systému v SR, a aby sa dosiahla rozpočtová neutralita, tiež zvýšenie daňových sadzieb.

Slovensko bude navrhovať aj zmenu systému merania dodržiavania opatrení konkurencieschopnosti. Meranie iba podielom verejných výdavkov na vedu, výskum či infraštruktúru je totiž podľa Mikloša krátkozraké. Dôležitá je totiž aj efektívnosť vynakladania verejných výdavkov, čo podľa neho dokazuje napríklad aj situácia v slovenskom zdravotníctve, kde výdavky rastú, avšak efektívnosť vynakladania týchto prostriedkov je otázna.

Súbor opatrení, ktoré Nemecko predstavilo v rámci paktu konkurencieschopnosti, obsahuje zákon o tzv. dlhovej brzde, ktorá obmedzuje možnosti štátov pri emisii nových dlhopisov a naviazanie veku odchodu do dôchodku na demografický vývoj. Pakt konkurencieschopnosti inšpiroval niektoré média, aby napísali, že Nemecko, najväčšia a najsilnejšia ekonomika v eurozóne, chce spraviť Európu viac nemeckou.