Pracovná skupina pre oblasť energetiky, ktorú vymenoval prezident Bush (na jej čele je viceprezident USA Dick Cheney), vo svojej správe varuje, že USA čelia vážnej energetickej kríze a zároveň doporučuje uvoľniť existujúce regulačné pravidlá, aby bolo možné budovať nové elektrárne na báze uhlia, plynu a jadrového paliva. Úsporné opatrenia je možné realizovať hneď teraz, no nové zásady energetickej politiky, ktoré včera predniesol americký prezident v Minnesote sú zamerané komplexnejšie a dlhodobejšie. Nie sú teda orientované na okamžité zníženie cien energií a automaticky neriešia ani problém ich nedostatku, ktorá je evidentná najmä v západných oblastiach USA.

Prezident Bush vo svojej správe uviedol, že spotreba energií v Spojených štátoch sa do roku 2020 zvýši o 32% a je nevyhnutné formulovať také opatrenia, ktoré uspokoja dopyt v budúcej dekáde, prípadne ešte v dlhšom časovom horizonte. Správa, ktorú vypracovala Cheneyho komisia má 163 strán a obsahuje 105 doporučení strategického i aktuálneho charakteru.

Treba totiž riešiť aj veľmi akútne problémy – na severovýchode USA bude napríklad nevyhnuté vybudovať 11 plynových turbín, aby sa odvrátilo riziko, že v New Yorku dôjde už počas tohto leta k výpadkom elektrickej energie.

Veľmi razantné úsporné opatrenia treba prijať aj v New Hampshire a v Connecticute. V západných oblastiach dôjde k najčastejším výpadkom najmä v Kalifornii, kde navyše hrozí aj nedostatok pohonných hmôt na čerpacích staniciach, pričom tento stav má kulminovať počas letných mesiacov. Na juhu USA výpadky v dodávke elektrickej energie výrazne nehrozia, nemožno ich však vylúčiť.

Prezident Bush upozornil na riziko reťazovej reakcie. Napríklad farmári môžu pocítiť nedostatok energií v tom, že budú platiť viac za umelé hnojivá, pohonné hmoty a vodu, ktorou zavlažujú polia. Tieto náklady sa následne premietnu do vyšších cien potravín na väčšine územia Spojených štátov.

Nie náhodou preto Bush v Minnesote konštatoval, že bez „razantnej akcie vlády spôsobí nedostatok energií eróziu americkej ekonomiky, životnej úrovne a národnej bezpečnosti“. Jeho plán má pomôcť ľuďom v krátkodobej i dlhodobejšej perspektíve a je založený na „jednoznačnej podpore súkromného podnikania a vôli šetrne pristupovať k využívaniu energetických zdrojov“.

Niektorí kritici Bushovho plánu vzápätí po jeho prednesení konštatovali, že „pomáha viac firmám, a nie ľuďom…“

Je totiž pravda, že ropné spoločnosti ako Duke Energy, Exxon Mobil a Enron budú profitovať z výstavby nových rafinérií a ropovodov, podporu majú aj firmy, ktoré vybudujú nové tepelné a jadrové elektrárne. Oponenti z radov demokratov i republikánov Bushovi tiež vyčítajú, že kladie značný dôraz na budúcu ťažbu ropy v oblasti prírodnej rezervácie na Aljaške, ale aj preto, že akcentuje význam nových jadrových elektrární, no údajne menej stimulačne pôsobí jeho plán na realizáciu úsporných opatrení.

Sčasti negatívne sa hodnotí aj to, že sa majú zmierniť niektoré regulačné zásady a ustanovenia obsiahnuté v zákone na ochranu ovzdušia, ktoré podľa rafinérskych spoločností komplikujú a predražujú výrobu pohonných hmôt. Ustúpiť bude musieť zrejme aj Agentúra na ochranu životného prostredia – EPA, ktorá má stanoviť nové štandardy pre určitú časť ekologicky škodlivých látok.

V rámci dvoch direktív Bieleho domu, ktoré prezident Bush podpíše do konca tohto týždňa, sa má s okamžitou platnosťou urýchliť povoľovací proces pri výstavbe nových elektrární. V druhom prípade pôjde o nový postup pri ohodnocovaní dopytu na trhu s energiami.

Daňové úľavy až vo výške 10 miliárd dolárov v priebehu budúcich desiatich rokov majú podporiť výrobu obnoviteľných zdrojov energie, najmä solárne a veterné elektrárne, 1,5 miliardy USD z uvedenej čiastky je vyčlenená na podporu výroby energie z jadrových elektrární.

Prezident chce tiež požiadať Kongres, aby schválil jeho plán na už spomínanú ťažbu ropy na Aljaške.

Výrazne sa má zvýšiť objem obchodu s Kanadou a Mexikom pri dovoze energií.

Revidovať by sa mali sankcie proti producentom ropy, akými sú Irán a Líbya, i keď prezident Bush nemá na mysli priame zrušenie týchto sankcií.

Takisto by sa mal modifikovať zákaz spracovania jadrového paliva a zrejme sa právne prekvalifikujú aj niektoré súdne spory z obdobia vlády prezidenta Clintona proti tým firmám, ktoré porušili ustanovenia zákona na ochranu ovzdušia – Clean Air Act.

Bushova iniciatíva teda má obrovský záber. V tejto chvíli nie je jasné, či sa ju podarí splniť vzhľadom na určité legislatívne obmedzenia. Vari sa stane aj predmetom politického boja. V každom prípade však zodpovedá terajšiemu krízovému stavu v americkom sektore energetiky.