Nasadenie bielych koní na tunelárske práce nie je novinkou. Používa sa zrejme všade na svete a vo všetkých jazykoch znamená to isté. Biely kôň nie je ušľachtilé zviera, ale v slangu podsvetia je to označenie pre nastrčenú osobu. Tunelovanie nie je prevŕtavanie kopcov, ale zlodejina. Vynaliezavosť nemá hranice. Majiteľ zruší spoločnosť a jej aktíva prevedie na novú alebo už jestvujúcu firmu. Pôvodnú firmu, ktorej dlhy presiahli výšku majetku, rozdelí na niekoľko nových spoločností. Je to únik majetku bez vyrovnania s veriteľmi alebo akcionármi, jedonoducho tunelovanie.

Biele kone sú často len bezúhonnými námestníkmi tunelárov s nedobrou povesťou. Alebo naopak, až príliš dobrou. Biele kone sú však najčastejšie len naivní a chamtiví ľudia.

Biele kone robia špinavú prácu za málo peňazí, ktoré však v ich očiach znamenajú bohatstvo.

Názorný príklad ako to funguje: Spoločníci jednej popradskej firmy previedli na istú Bratislavčanku svoje obchodné podiely. Nezamestná žena sa stala podnikateľkou a zároveň získala prácu. Sľúbili jej, že po podpise zmluvy u notára získa miesto upratovačky. Je málo pravdepodobné, že žena nevedela čo podpisuje. Onedlho sa stala vlastníčkou ďalšej firmy. Cez obe iba pretekajú peniaze a zrejme len zlomky súm dostáva aj naivitu predstierajúca upratovačka.

Použitie bieleho koňa je len rozšírenie metód klasického tunelovania. Takmer vždy ide o vyhýbanie sa veriteľom. PROFIT už informoval o prípade textilnej firmy Pratex Čadca. Vznikla v roku 1995 ako právny nástupca štátneho podniku Pratex. Materská spoločnosť sa o dva roky neskôr rozdrobila na Pratex, a. s., Čadca, Pratex Plus, s. r. o., Čadca a Pratex Comp, a. s., so sídlom v Trenčíne. Prevodom majetku z pôvodnej firmy do Pratexu Plus vznikla škoda pol miliardy korún. Pohľadávka veriteľov predstavovala 863 mil. Sk.

Čosi podobné sa stalo v spoločnosti Hydrostav, a. s., ktorá vznikla v roku 1992 transformáciou štátneho podniku na akciovku. Pred vyhlásením konkurzu na firmu začali jej majitelia s presunom majetku do štyroch účelovo založených spoločností.

Oba príklady predstavujú tunelársku klasiku, pri oboch však autori môžu s ľahkosťou presviedčať, že išlo o stratégiu záchrany podniku. Vystačia s formulkou, že nie všetko sa podarí.

Vo februári sa v kauze Devín banka sa objavila prvá vražda. Polícia identifikovala mŕtveho muža, konateľa spoločnosti, ktorá sa mala podieľať na tunelovaní Devín banky. Pre tunelovanie banky už vtedy vyšetrovatelia obvinili a vzali do väzby 8 osôb, medzi ktorými je aj údajný vykonávateľ vraždy. Firma mŕtveho muža slúžila na preliatie peňazí z Devín banky prostredníctvom zákazky na archiváciu materiálov banky. Približne 22 mil. Sk si mali podľa polície rozdeliť obvinení, avšak konateľ spoločnosti si časť peňazí nechal. To nemal robiť. Stal sa terčom zrejme len preto, lebo podľahol presvedčeniu, že je viac ako obyčajný biely kôň. Stal sa nepohodlným svedkom. Rovnaký osud stihol aj ďalších dvoch podnikateľov, ktorých firmy tunelári použili. Vraždou sa podvodníci snažili zakryť tunelovanie banky v konkurze. V dvoch prípadoch našla polícia ich telá v cudzích hroboch, tretí bol zakopaný asi meter od lesnej cesty.

Nástroje práva

Začiatkom vlaňajšieho septembra nadobudla platnosť novela Obchodného zákonníka. Jej cieľom je zamedziť špekulatívnemu rozdeľovaniu spoločností a prelievaniu peňazí medzi nimi s úmyslom vyhnúť sa plateniu záväzkov. V minulosti mohol byť veriteľ ukrátený v prípadoch, keď sa pôvodná firma, ktorej dlhy presahovali majetok, rozdelila na niekoľko nových firiem. Nástupnícke firmy totiž ručili za záväzky pôvodného dlžníka len do výšky svojho čistého obchodného imania. Tým je rozdiel medzi obchodným majetkom a záväzkami. Ak napríklad jedna z firiem preberie majetok rovný záväzkom, jej čisté obchodné imanie je nulové, a preto vôbec neručí za záväzky, ktoré prešli z pôvodného dlžníka na ostatné nastupnícke firmy.

Podľa novej úpravy môže veriteľ požadovať celé plnenie svojej pohľadávky od ktorejkoľvek nástupkyne až do úplného splatenia. Novela sa pritom vzťahuje aj na prípady spoločností rozdelených pred jej účinnosťou. Vďaka novele sa zabráni tunelovaniu firiem prostredníctvom dcér a účelových eseročiek. Nepoctiví podnikatelia sa tak nebudú môcť zbavovať platenia svojich záväzkov. Potreba novely vyplynula zo skúseností správcov konkurznej podstaty, ktorí nedokázali zabrániť úniku majetku z konkurznej podstaty.

Právne vedomie slovenských podnikateľov sa však nepohybuje v línii, ako zákon dodržať. Naopak, väčšina z nich špekuluje, ako ho obísť. Ak má niekto zlý úmysel, tunelovaniu firiem nemožno zabrániť žiadnym zákonom či zmluvou.

Za hlavný prínos novely možno označiť zosúladenie slovenského a európskeho práva. Je to dôležité pre pôsobenie slovenských firiem v zahraničí a zahraničných firiem na Slovensku.

Nikto nevie odhadnúť, koľko firiem sa účelovo rozdelilo.

Obchodný zákonník by mal byť v budúcnosti ešte komplexnejšie novelizovaný, aby sa zabránilo akémukoľvek tunelovaniu. Odborníci sú však k takej snahe skeptickí.

Aj svet podvádza

Zástupcovia manažmentu firiem mali v posledných dvoch rokoch na svedomí 55% podvodov, pričom podiel zamestnancov na počte podvodov bol iba 30%. Firmy po celom svete zaznamenávajú čoraz viac podvodov, viac ako tretina z nich (37%) sa udiala v Európe. Vyplýva to z ôsmeho prieskumu Ernst & Young pod názvom Podvod – neriadené riziko 2002, ktorý sa každé dva roky koná v celosvetovom meradle. Prieskum absolvovalo 400 výkonných riaditeľov spoločností, od nadnárodných až po malé a stredné podniky vo viac ako 30 štátov sveta.

Výsledky dokazujú, že 85% osôb, ktoré sa dopustili podvodu, boli na výplatnej listine spoločnosti. Zaujímavosťou je aj fakt, že 85% manažérov, ktorí sa dopustili podvodu, bolo vo svojej funkcii menej ako rok. V predchádzajúcom prieskume (roky 1998 až 2000) z celkového počtu osôb, ktoré sa dopustili podvodu, bolo 82% zamestnancami firiem, iba tretina z nich boli zástupcami manažmentov.

Prieskum dokázal, že podvodníci majú vďaka internetu väčší prístup k informáciám, teda majú väčšiu možnosť jeho prostredníctvom firmy poškodiť. Nadpolovičný počet podnikov (51%) v prieskume potvrdilo, že sa zlepšuje vymáhanie škôd, v predchádzajúcom prieskume ich bolo iba 29%.

Európska únia zverejnila plán na posilnenie auditu a riadenia firiem, ktorý má po škandáloch v Enrone a Aholde obnoviť dôveru trhu v podnikový sektor. Brusel dúfa, že plánované opatrenia presvedčia Spojené štáty o tom, že prevencia proti firemným podvodom je v únii dostatočná a európske firmy nepotrebujú byť kontrolované americkými úradmi. Plán EÚ sa chápe ako odpoveď na Sarbanesov-Oxleyov zákon proti firemným podvodom, ktorý bol prijatý v Spojených štátoch. „Integrácia európskych kapitálových trhov vyžaduje, aby sa kvalita auditu v EÚ ešte zvýšila,“ povedal pre agentúru Reuters európsky komisár pre vnútorný trh Frits Bolkestein, ktorý stratégiu navrhol. „To znamená vychádzať z krokov, ktoré boli podniknuté, zvýšiť dôveru v kvalitu auditu a posilniť nezávislosť audítorov.“ Európska komisia (EK) chce takto zaviesť v každej z 15 členských krajín nezávislý dozor nad praktikami audítorov a celkovo väčšiu transparentnosť.

Plánované opatrenia by posilnili práva akcionárov, a to tak, že by predstavenstvá firiem niesli spoločnú zodpovednosť za chybné finančné výkazy a museli by informovať o platoch vedenia. Akcionári by tak boli lepšie informovaní a mohli by vetovať príliš veľké odmeny navrhnuté pre niektorých zamestnancov firiem tak, ako to tento týždeň urobili akcionári najväčšej európskej farmaceutickej firmy GlaxoSmithKline.

Opatrenia tiež zahŕňajú prijatie medzinárodných audítorských štandardov do roku 2005 a oznamovanie neaudítorských poplatkov. Washington reagoval na účtovné podvody Enronu z roku 2001 veľmi prísne. Výsledkom je, že sa firmy podnikajúce v USA musia do apríla budúceho roku zaregistrovať na novovzniknutom výbore, ktorý dozerá na podnikové účtovníctvo.

Únia však takéto opatrenia odmietla s tým, že by dvojitá registrácia bola nákladná a pre firmy v EÚ zbytočná. Zo zámeru EÚ dokonca vyplýva, že pokiaľ by Washington nezrušil svoje požiadavky, mohla by európska pätnástka prijať voči americkým firmám podobné opatrenia. „Rád by som našim americkým priateľom oznámil, že naše podnikanie si budeme regulovať sami,“ povedal Bolkestein.