“ Casto sa hovorí, že rozšírením EÚ sa koncí rozdelenie Európy. To skutocné sa pritom skoncilo pádom komunizmu. Európska integrácia je nezávislý proces, ktorý s tým nijako nesúvisí.

Pád komunizmu bol skutocne nevyhnutný, aby sa prekonalo rozdelenie Európy. Keby sme však nepohánali európsku integráciu, vnútorne a priestorovo, tak by sme tu mali celkom iné rozdelenie – nie cez železnú oponu, ale hranicu chudoby. Hádam si nemyslíte, že by sa na Slovensku usadilo tolko zahranicných investorov, ktorí zdvihli úroven blahobytu vašej krajiny, ak by Slovensko nemalo perspektívu velkého európskeho vnútorného trhu? Bez tejto integrácie by bola Európa nadalej rozdelená, a to presne na mieste, kde bola predtým železná opona. Teraz by ju však tvorila opona obchodných obmedzení, ciel a rozlicných štandardov. Výsledkom by bola hranica chudoby.

“ Lenže táto integrácia nie je otváraním, ale unifikáciou, založenou na preberaní všelijakých zákonov a noriem, ktoré regulujú trh.

Nielen váš, ale vnútorný trh nás všetkých.

“ A to je problém.

To vôbec nie je problém. Jediným cielom regulácií vnútorného trhu EÚ je umožnit férovú sútaž. Ako by mohol tento trh existovat, keby v rámci neho existovali rozlicné štandardy?

“ Kto urcuje, co je férový a co neférový trh?

To urcujeme všetci spolocne s rovnakými právami. Je predsa jasné, že vnútorný trh, ktorý poskytuje každej národnej ekonomike velké výhody, musí byt harmonizovaný. Nemôžeme mat vnútorný trh s celkom odlišnými pravidlami. To je rozpor sám osebe. Bud budeme mat výhody vnútorného trhu, alebo malé národno-štátne regulácie. Ale nemôžeme mat oboje dovedna.

“ Celé to závisí od toho, ako zadefinujete princípy vnútorného trhu. Keby to bol volný trh, nepotrebovali by sme nijakú harmonizáciu.

Vnútorný trh je však viac než len zóna vo volného obchodu. Je to aj colná únia a obchodný blok.

“ S takto chápaným trhom sa vyclenujeme od ostatného sveta velkou colnou hradbou.

Nie je to tak. Pohlad na císla ukazuje, že európsky trh je najotvorenejší pre tretie krajiny, na rozdiel od amerického, japonského a cínskeho. Neexistuje iný trh, ktorý by bol tak lahko prístupný ako náš, najmä pre rozvojové krajiny, ktoré majú prakticky celkom volný, neobmedzený prístup. Okrem toho je Európa hospodárskym priestorom, ktorý poskytuje najväcšiu pomoc pre menej rozvinuté krajiny. Ani Americanov, ani Japoncov, ani Cínanov zdaleka nemožno porovnávat s tým, co v tejto oblasti robia Európania.

“ Tá pomoc však casto tecie do vreciek domácich vládcov.

Nehovoril som o klasickej rozvojovej pomoci, ale o pomoci, ktorú dostáva vaša krajina v miliardovej výške od EÚ.

“ My sme rozvojová krajina?

Boli ste rozvojovou krajinou. Miliardy, ktoré vaša krajina od nás dostala, netiekli do vreciek vládcov, ale išli v prospech ludu. Rovnako pre vašu krajinu, tak aj pre krajiny tretieho sveta, sme vytvorili pravidlá, ktoré zabezpecujú, aby prostriedky európskeho danovníka tiekli do správnych kanálov.

“ Subvencie, o ktorých hovoríte, sú z pohladu nášho HDP celkom okrajovou záležitostou. Na jednej strane dostávame subvencie…

Pockajte – sú subvencie z princípu zlé?

“ Áno.

Aj vtedy, ked na základe štrukturálnych nedostatkov nie je daná rovnost šancí? Naozaj si myslíte, žeby to išlo bez nich v krajinách, v ktorých sa po prevrate rozpadol priemysel so státisícovými pracovnými miestami? Bolo skutocne možné nechat týchto ludí osamotených?

“ Hovorím o subvenciách EÚ, ktoré poškodzujú hospodárstvo.

Aké subvencie dostáva hospodárstvo?

“ V polnohospodárstve.

Tu ide o to, aby sme si v Európe zachovali životaschopné polnohospodárstvo. Ak nechcete mat v Európe nijaké polnohospodárstvo, tak budeme mat Európu, ktorá pozostáva z velkých miest a národných parkov. Nemyslím si, že by to zodpovedalo našej kultúre, tradícii a spôsobu života. Inak subvencie nemáme. Máme štrukturálnu politiku, ktorá sa usiluje, aby sa znevýhodnení chytili cez pomoc v infraštruktúre, investíciách a výskume, v rozvoji ci vzdelaní. Ked toto nazývate subvenciami, tak vám nepomôžem. Štrukturálne rozdiely sú práve na Slovensku velké, a preto je nevyhnutné uskutocnovat politiku, ktorá vyrovná životné šance v celej krajine. O to sa môže pokúsit aj samotná krajina, ale pre chudobnú je to velmi tažké, v každom prípade v rámci EÚ je to lepšie.

“ Naša krajina potrebuje najmä volnú sútaž na základe komparatívnych výhod voci bohatším. EÚ sa však stala systémom rozvojovej pomoci, ked nás síce subvencuje, ale…

Nesubvencuje vás.

“ A co sú štrukturálne fondy?

To nie sú subvencie.

“ Teda co?

Považujete stavbu cesty za subvenciu? Stavajú ich u vás súkromné firmy?

“ Stavia ich naša vláda.

Ved na to nemáte vôbec peniaze. Ak si myslíte, že vaša krajina si môže opatrenia v infraštruktúre odfinancovat sama, tak to rád pocujem, zmluvu by sme mali hotovú hned.

“ Ja za Slovensko nevyjednávam…

Tu ide o peniaze európskeho danového poplatníka, my tiež nemáme nic na darovanie.

“ To nie je darcek?

Nie, to nie je darcek, ale mocenská hra.

“ Mocenská hra?

Za tento „darcek“ musíme prijímat velmi nákladné pravidlá, ktoré nám škodia.

“ Napríklad?

Rozpocty štátu a firiem budú musiet v najbližších rokoch investovat približne 150 miliárd na životné prostredie. Musíte zlepšovat štandardy životného prostredia.

“ Hoci poškodzujú konkurencieschopnost našich podnikov…

…každý v Európe to musí robit.

“ Ale my musíme preberat nemecké, pre nás velmi nákladné normy.

Ak chcete na Slovensku vyrábat v podmienkach, za akých ludia zdochýnajú, pokojne tak robte, ale nie v Európskej únii. Tieto štandardy sú súcastou vnútorného trhu.

“ Ved práve to je choré v EÚ, v skutocnosti sa neotvára, ale harmonizuje.

To je tak extrémny pohlad, akoby som pocúval britských konzervatívcov…

“ Zoberme si Estónsko. V 90. rokoch zrušilo agrárne subvencie a clá.

Považujete za super, že to urobili?

“ Naštartovali tým ekonomiku.

Výsledok tejto politiky v Estónsku sú hlboké sociálne rozdiely, a ako iste viete, neschopnost štátu splnat najdôležitejšie štátne úlohy, pretože nemá nijaké príjmy. Estónsky experiment, teda chicagsky experiment od základu stroskotal.

“ Stroskotal? Estónsko rástlo najrýchlejšie zo všetkých postkomunistických krajín.

V Estónsku nemáte investíciu hodnú zmienky.

“ Preco ste potom nedávno oznacili Estónsko za dobrý príklad pre ostatných?

To som nepovedal. Estónsko je dobrý príklad pre to, ako preberat normy EÚ, ale ako hospodársky model to nie je vôbec dobrý príklad. Tento model stroskotal.

“ To si vôbec nemyslím.

To je fakt.

“ To je vaša interpretácia faktov.

Nemá zmysel, aby sme takto pokracovali. Prichádzate s celkom inou predstavou, môžete ju mat, ale s takou predstavou vaša krajina nepatrí do EÚ a potom bude lepšie zostat mimo. Hovorím celkom jasne, kto rozmýšla ako vy, musí v referende hlasovat „nie“, pretože inak budete mat tažkosti. Ak ste presvedcený, že tento nespútaný a bezbrehý kapitalizmus, ktorý kážete, pomôže ludom, potom im musíte povedat, že vaša krajina nepatrí do EÚ.

“ Problém je inde. EÚ sa predkladá ako neutrálny projekt v tom zmysle, že zjednocuje pod jednou strechou socialistov, liberálov a konzervatívcov. Vy ju však interpretujete z vášho socialistického pohladu, co je v poriadku, ale…

Kto tu má socialistický pohlad?

“ Ste sociálny demokrat.

Ale nie som socialista. Neinterpretujem to z môjho sociálnodemokratického pohladu, ale hovorím o princípe Európy ako sociálneho modelu, aký uznávajú všetci Európania.

“ Nemôžete hovorit v mene všetkých Európanov.

V krajine, odkial pochádzam, stojí dokonca v ústave, že naša krajina sa zaväzuje k sociálnej spravodlivosti.

“ Preco sa jedna predstava vnucuje ostatným?

Nikomu sa nevnucuje, je spolocným presvedcením všetkých Európanov, že sme v Európe vyvinuli sociálny model, ktorý je výkonnejší než sociálne modely vo všetkých ostatných castiach sveta.

“ Pred rozhovorom ste sa ma spýtali, ci som antieurópsky.

Áno, ste antieurópsky.

“ Preco sa oznacujú tí, ktorí majú iný názor, ako antieurópski?

Nie ste antieurópsky, ale chcete úplne inú Európu.

“ Preco sa potom nálepkujú tí, ktorí kritizujú dnešnú fázu integrácie, napríklad ceský prezident Václav Klaus, ako extrémisti?

To som o Václavovi Klausovi ešte nepocul.

“ Povedali ste, že jeho znovuzvolenie za premiéra v minulých parlamentných volbách by skomplikovalo vstup Ceska do EÚ.

To je holá lož.

“ Nepovedali ste to?

Nie.

“ Preco potom Václav Klaus na vás verejne reagoval?

Nepovedal som to a on nato nereagoval.

“ Nepovedali ste vo vztahu ku Klausovi vôbec nic?

Ani slovo. Nenájdete odo mna ani poznámku, žeby volby nejakého politika mali ovplyvnit vstup do EÚ.

“ Meciarovi ste to povedali.

To som nepovedal.

“ Povedali ste, že návrat jeho vlády by skomplikoval naše integracné ambície.

Áno, to je pravda. Aj si za tým stojím.

“ To je však vmiešavanie do našich vnútorných záležitostí.

Radšej by ste si Meciara nechali?

“ Nie, ale vaše vyhlásenie bolo velmi kontraproduktívne a Meciarov návrat ani nehrozil.

To hovoríte vy.

“ Na Slovensku to hovorili všetci.

Mám intenzívne vztahy s vašou krajinou, tak mi môžete verit, že každé slovo sme starostlivo uvážili a starostlivo vyslovili.

“ Vmiešavali ste sa do našich vnútorných záležitostí aj v súvislosti s SMK, ked ste apelovali na jej lídra Bélu Bugára, aby ostal pri vláde. SMK vtedy ustúpila pred zlou reformou verejnej správy.

To je váš názor. Väcšina slovenského parlamentu rozhodla inak. Hovoríte, že to bola zlá reforma, ja to nemôžem povedat.

“ Na tom nezáleží, preco ste sa však k tomu vyjadrovali?

K comu?

“ Preco ste apelovali na SMK, aby zotrvala pri vláde?

O com sa chceme vlastne bavit? Co je predmet tohto rozhovoru?

“ Rozširovanie a správanie Európskej komisie.

To, co robíte, je polemika. Na cosi také nie som k dispozícii, urcite nie pred referendom.

“ Dobre, tak sa vás spýtam na posledné iniciatívy z prostredia Komisie. Tá prišla s návrhom zaviest priamu európsku dan pre obcanov EÚ. Co si od toho slubujete?

To sme nenavrhli, diskutuje sa o tom. Získavanie prostriedkov rozpoctu EÚ treba postavit na transparentnejšom a demokratickejšom základe. Dnes sa totiž vyberajú na báze dohody medzi clenskými štátmi, na co je vytvorený klúc, ktorý sa vztahuje napríklad na HDP ci DPH atd. To znamená, že inštitúcie EÚ nemajú nijaké možnosti vo vztahu k príjmovej, ale len k výdajovej stránke. Preto je úvaha postavit financovanie EÚ na novom princípe a zaviest v clenských štátoch istý druh „EÚ-dane“. To by, samozrejme, viedlo k tomu, že na inom mieste by sa dane znížili. Ešte sa o tom diskutuje.

“ V Komisii?

Áno, ale aj vnútri clenských štátov. Tu som však velmi skeptický. Nemyslím si, že sa to uskutocní, ani to nepodporujem, lebo neverím, žeby sa ludom v Európe dala nová dan zdôvodnit.

“ Komisia tiež navrhla, aby v novej ústavnej zmluve nebola zmienka o možnosti vystúpenia z Únie, pretože EÚ nie je podla jej slov „samoobslužný klub“.

V terajších zmluvách nie je nijaká klauzula o vystúpení. V Konvente sa diskutuje, ci je potrebná, alebo nie. Komisia s tým nemá nic spolocné. Podla môjho osobného názoru klauzula nie je potrebná, pretože je jasné, že krajinu, ktorá nechce byt clenom, nemožno držat. Predsa tam nemôžeme poslat vojsko. Tá otázka ani nie je praktická. Ako sa napríklad vystúpi zo spolocnej meny? Neviem si predstavit, akoby vyzeralo, ked krajina povie: „Vystupujeme zo spolocnej meny“. Dostala by sa na mizinu.

“ Nedávno ste spolu s komisárom pre hospodárstvo, Pascalom Lamym, navrhli francúzsko-nemeckú federáciu. Súvisela táto iniciatíva s rozbrojmi okolo Iraku?

Nie, bolo to ešte pred vypuknutím vojny. Ja a Pascal Lamy sme mali v posledných rokoch spolocnú starost, že nemecko-francúzska spolupráca stráca na dynamike. Práve ona je rozhodujúca pre stabilitu Európy, politický základ celej európskej integrácie súvisel predovšetkým s históriou Nemecka a Francúzska. Pascal Lamy a ja sme jej našou iniciatívou chceli dat nový obsah. Dosial ním bolo zmierenie a „už-nikdy-viac-vojna“. To už však mladej generácii v Nemecku a vo Francúzsku nestací, pretože pre nu je celkom nepredstavitelné, že sme spolu kedysi viedli vojnu. Výsledkom toho nového obsahu by malo byt, že Nemci a Francúzi spolocne potiahnu európsku integráciu. Preto je nevyhnutné, aby sme zastávali spolocné stanoviská. Nevznikne nijaký nemecko-francúzsky štát, vznikne iba istý rámec, v ktorom budeme naše stanoviská dávat do súladu.

“ Nenaženie to strach iným krajinám, najmä Velkej Británii?

Nie. Ukázalo sa, že bez nemecko-francúzskeho motora sa len málo pohne. Pokrok v integrácii, na ktorom sa zhodnú Nemci a Francúzi, je model pre to, co by sa inak nedalo predstavit. Ide teda o to, aby sa naša spolupráca oživila a dostala objekt, prostredníctvom ktorého bude pracovat.

“ V rámci tejto federácie ste navrhli jednotnú zahranicnú politiku. Ako ju chcete inštitucionálne presadzovat?

Rozhoduje politická vôla. I v zahranicných a bezpecnostných otázkach treba vediet postavit národný záujem za európsky záujem. V praxi to znamená: aj pri urcovaní spolocných zahranicnopolitických stanovísk musíme akceptovat väcšinové rozhodnutia. Len s jedinou výnimkou – v otázke vojny a mieru. Tá musí zostat stále rozhodnutím v rámci slobodnej, národnej suverenity. Všetko ostatné však treba podriadit princípu väcšinového hlasovania. Ak máte tento princíp, všetko ostatné je relatívne jednoduché. Som za to, aby sa inštitucionálne zlúcili zahranicnopolitické funkcie a kompetencie EÚ, nech máme konecne to telefónne císlo. Uvažuje sa preto, aby sa vytvoril európsky minister zahranicia, ktorý zastreší funkcie komisára pre vonkajšie vztahy a vysokého predstavitela EÚ pre zahranicnú politiku. To však nestací – len vtedy z toho nieco vzíde, ak tento budúci minister zahranicia bude mat európsku politiku, ktorú môže zastávat.

“ Neukázalo rozštiepenie na Iraku, že je to celé len ilúzia?

Práve naopak. Napokon sa nestalo prvý raz, že pri svetových politických otázkach vyjde najavo, že clenovia majú národné záujmy. Už som povedal, že zahranicná a bezpecnostná politika nie je spolocnou politikou, ale len viac ci menej dobrovolnou koordináciou medzi clenmi. Ak rozšírime princípy integrácie EÚ na zahranicnú a bezpecnostnú politiku, potom sa takým situáciám vyhneme.

“ V súvislosti s vašou agendou vyskakuje další problém – Turecko. Chce ho vôbec EÚ?

Áno, rozhodnutie šéfov clenských štátov padlo v Helsinkách v roku 1999 a odvtedy sa každorocne potvrdzuje. V roku 2002 dostalo Turecko „cestovný plán“. Komisia musí na konci nasledujúceho roku predložit správu, ci Turecko naplna politické predpoklady, alebo nie. Potom príde odporucenie, ci sa s ním zacnú rokovania – na základe reálneho pokroku. Sotva sa dá teraz nieco predpovedat.

“ Voci Turecku sa vysielajú celkom rozdielne signály. Hovorí sa súcasne o velkých pokrokoch, ale aj deficitoch. Napríklad cyperský konflikt môže slúžit ako prostriedok, ktorým sa Turkom zabráni vstúpit do EÚ. Nie je to len hra?

Nie je. Stratégia, ktorú sme spustili v Helsinkách, bola velmi úspešná. Turecko sa vzhladom na demokraciu zmenilo za posledné dva roky viac než za 80 rokov jeho trvania ako modernej krajiny. To je celkom jednoznacné a nic to nemení na tom, že ešte pretrvávajú deficity. Treba najskôr vždy uznat, že Turecko dosiahlo velké pokroky a potom ho posmelit, aby v ceste pokracovalo.

“ EÚ má Európu integrovat. Ale práve tu môžeme vidiet, že oddeluje Turkov na severnom Cypre od južného Cypru a súcasne aj od Turecka.

K rozdeleniu Cypru prišlo pred tridsiatimi rokmi.

“ Iste, ale EÚ, ktorá tlacila na co najrýchlejšie ukoncenie rozhovorov o znovuzjednotení Cypru, ho prakticky znemožnila.

To nie je celkom pravda. Spojenie mierového procesu, ktorý sme nemanažovali my, ale OSN, s procesom rozširovania, bolo jedinou možnostou, ako rozhýbat rozhovory. Prvý raz sme sa priblížili k riešeniu a som presvedcený, že sa vo veci Cypru nepovedalo posledné slovo. Turecko si uvedomuje, že jeho vlastné ambície na clenstvo v Únii sú len tažko naplnitelné, ak situácia na Cypre zostane tak ako je.

“ Možný vstup Turecka vnucuje otázku, akoby mala integrácia vlastne vyzerat. Nemeckí krestanskí demokrati ho odmietajú argumentom, že jeho vstup spochybnuje krestanské korene Európy a rozrieduje projekt EÚ.

Poznám tento pohlad krestanských demokratov, ktorý je motivovaný prevažne vnútropoliticky vzhladom na silný podiel Turkov medzi obyvatelmi Nemecka. Nemôžem však ignorovat jasný mandát Komisie.

“ Myslíte si teda tiež, že vstup Turecka do Únie by zmenil vnútorný charakter EÚ?

Tak daleko ešte nie sme. My stojíme pred otázkou, ci Turecko vôbec splna predpoklady zacat prístupové rokovania. Turecko, ktoré by bolo schopné vstúpit do EÚ, by bolo celkom iným Tureckom než aké poznáme. Treba sa zaoberat i otázkou, ako bude vyzerat EÚ, ktorá integruje Turecko. Ked na nu odpovieme, bude musiet EÚ zásadne prehodnotit svoje programy, projekty a politiky. Napríklad polnohospodárska politika nebude môct pokracovat ako doteraz.

“ Tu kdesi sa crtá aj základný spor o to, ci sa má Európa dalej centralizovat (presúvanie dalších kompetencií do Bruselu), alebo liberalizovat (odstranovanie bariér).

Úlohou Komisie je presadzovat liberalizáciu a dereguláciu a uvolnovat hospodárske sily, ktorými Európa disponuje. Komisia bola v tomto za posledné roky velmi úspešná – rozbili sme monopolné štruktúry, vytvorili sme viac sútaže v sektoroch, ktoré sú ovládatelné monopolmi. Na náš tlak je dnes podstatne viac sútaže a liberalizácie. O tom niet sporu, pre mnohé clenské štáty je tento tlak z Bruselu dokonca užitocný. Liberalizácia a deregulácia sa totiž nepresadzuje na národnej úrovni jednoducho. Takže pre vládu je celkom užitocné, ked pocituje tlak z Bruselu.

“ Sú tu však dve tendencie, ktoré sa spolu bijú. Na jednej strane liberalizácia, o ktorej ste hovorili, na druhej strane regulácia a harmonizácia mnohých politík.

O tom sme už hovorili, zdá sa, že ste podlahli istému nepochopeniu. Harmonizácia na európskej úrovni nenahrádza nic iné než regulácie, ktoré boli predtým na národnej úrovni. Máme vnútorný trh s jeho základnými prvkami, úplnou slobodou pohybu tovarov, služieb, kapitálu a osôb. To znamená, že hospodárske aktivity vnútri tohto gigantického trhu môže nerušene vykonávat každý na hocakom mieste. Nemôžeme pripustit, aby jedna krajina isté hospodárske odvetvia subvencovala a mala tak zvýhodnenia v sútaži. Preto potrebujeme európsku reguláciu, ktorá zakazuje subvencie.

“ Lenže za zvýhodnenia sa oznacujú aj nižšie dane, co vedie k snahám o ich harmonizáciu.

Pri priamych daniach to tak vôbec nie je, pri nepriamych sú len spodné sadzby. Celkom odlišné danové sadzby prinášajú so sebou enormné problémy v sútaži.

“ Takže podla vás ju skreslujú.

Áno.

“ Preco by štáty nemali spolu danovo sútažit?

Lebo už nemáme nijaké národné trhy, ale vnútorný trh. Kedže máme len jeden trh, štáty by nemali viest danovú sútaž.

“ Tak potom by sa mala zaviest aj harmonizácia priamych daní z príjmov firiem?

Treba si položit otázku, do akej miery je danová sútaž neutrálna. Komisia hovorí, že istá danová sútaž dokonca podporuje celkovú sútaž. Ale nemôže to byt tak, že máme krajiny, kde sú dane pre firmy nulové, a krajiny, kde sú vysoké. Pre harmonizáciu však neexistuje právny základ.

“ Táto perspektíva, ktorú ste práve nacrtli, ženie EÚ do superštátu.

Ako ste na to prišli? Preco by sme sa mali stat superštátom, ak na jednom mieste harmonizujeme dane? Už sme zharmonizovali tisíce iných vecí, to však takisto neznamená nijaký superštát. Na celoeurópskej úrovni treba zharmonizovat všetko, co je potrebné pre fungovanie vnútorného trhu a pre férovú sútaž.

“ Posudzovat, co sa má harmonizovat a co nie, je však vecou celkom subjektívneho prístupu, nejde o nijaký objektívny záujem všetkých Európanov.

Pokus sformulovat všeobecný celoeurópsky záujem sa deje cez rovnováhu inštitúcií. V Komisii sú zastúpené všetky európske clenské krajiny, Rada, v ktorej majú krajiny rovnocenné postavenie, o týchto návrhoch rozhoduje a Parlament dáva súhlas. Máme teda systém, v ktorom možno definovat všeobecný európsky záujem.

“ Delba moci a jej výkon sú v tomto systéme velmi nedemokratické.

Skutocne si to myslíte?

“ Áno.

Po prvé – máme Európsky parlament, ktorý je volený nanajvýš demokraticky. V Rade sú zastúpené vlády, z ktorých bola každá zvolená demokraticky.

“ To však nemá nic spolocné s parlamentnou demokraciou.

Preco? Predsa nie sme nijaký štát!

“ Zástupcovia vlád rozhodujú v Rade o zákonoch.

Ale sú zvolení demokraticky.

“ Áno, ale keby sme mali na Slovensku demokraticky zvolenú vládu, ktorá by zákony nielen predkladala, ale aj schvalovala, nemalo by to nic spolocné s demokratickou delbou moci.

Rada nenavrhuje nijaké zákony.

“ Iste, to robí vaša Komisia. Len tvrdím, že ak vláda – v prípade EÚ jej Rada s predstavitelmi národných exekutív – schvaluje zákony, tak to nie je demokracia, ale dirigizmus.

Vy však nemôžete prenášat štátne mechanizmy na EÚ. My sme úniou národov a štátov. Národy reprezentuje Európsky parlament, štáty zas Rada. Štáty zasadajú v Rade a zaoberajú sa zákonodarnými návrhmi Komisie. Nijaký demokratický deficit neexistuje. Ani v rámci Komisie. Ako clen Komisie mám jednoznacne silnejšiu demokratickú legitimitu než clen americkej vlády.

“ To myslíte vážne?

Áno, samozrejme. Mna nominovala demokraticky zvolená vláda, akceptoval demokraticky zvolený prezident Komisie a potvrdil demokraticky zvolený Parlament. Prešiel som teda cez tri demokraticky legitímne inštitúcie. Moja demokratická legitimita je vyššia než legitimita clena americkej vlády.

“ Romano Prodi bol zvolený rovnako ako americký prezident?

Bol potvrdený Parlamentom. Co najrozhodnejšie popieram akýkolvek demokratický deficit.

“ Inštitucionálny rámec dnešnej EÚ je teda v poriadku?

Závisí to od toho, co chceme. Je v poriadku, co sa týka rovnováhy medzi rozlicnými silami vnútri EÚ. Komisia je tu preto, aby zastupovala a zabezpecovala spolocné blaho. Rada je tu preto, aby zabezpecovala oprávnené záujmy štátov. V súcasnom stave integrácie tak máme dobrú rovnováhu inštitúcií. To, že by mohli fungovat efektívnejšie, nespochybnujem.

“ Casto sa stretávate s politikmi z postkomunistických krajín. Aký je rozdiel medzi nimi a tými západnými?

Vaši politici majú väcšiu odhodlanost k reformám, zmenám a nepopulárnym rozhodnutiam.

“ Nepribrzdí ich EÚ?

Dúfam, že dnešné clenské krajiny EÚ dokážu prijímat menej závažné rozhodnutia, aby bola politika pre nových clenov o nieco jednoduchšia.