Občianske združenie M. E. S. A. 10 vzniklo začiatkom deväťdesiatych rokov. Pre zoskupenie desiatich ľudí, ktorí ho zakladali bola hnacím motorom kritika. M. E. S. A. 10 (Makroekonomické a sociálne analýzy) sa ani dnes nevyhýba kritickému pohľadu na spoločnosť a ekonomiku. Profit zaznamenal pohľad výskumníkov Mareka Jakobyho, Petra Pažitného a Karola Morvaya na vývoj slovenského hospodárstva.

Aký je rozdiel medzi M. E. S. A. 10 dnes a povedzme pred piatimi rokmi?

Peter Pažitný: Poslaním M. E. S. A. 10 bola vždy vytváranie podmienok pre fungovanie občianskej spoločnosti, slobodnej ekonomiky, voľného trhu. Dá sa povedať, že presadzuje princíp čo najmenšieho zasahovania štátu do ekonomiky.

V rokoch 1994 – 1998 sa kritika zamerala na smerovanie vlády. V rokoch 1998 – 2000 považujeme smerovanie vlády za normálne, ale kritizujeme nástroje. Z hľadiska integrácie do NATO. Predtým som to vnímal tak, že sa kritizovala hodnotová orientácia.

Marek Jakoby: M. E. S. A. 10 má širší záber. Ekonomikou sa zaoberáme podstatne detailnejšie. Do roku 1998 sme sa vôbec nevenovali zdravotníctvu, či dôchodkovej reforme. Analýzy makroekonomikcého vývoja sú hlbšie. Činnosť sme rozšírili. V roku 1998 sa zmenilo personálne obsadenie M. E. S. A. 10. Po voľbách v roku 1998 sme diskutovali. Pýtali sme sa sami seba aká bude naša úloha keď nastúpila vláda, ktorú sme podporovali. Ukázalo sa, že existuje veľa oblastí, ktoré je možné kritizovať.

Peter Pažitný: Stále si ponechávame status nezávislej inštitúcie bez akýchkoľvek väzieb, napriek tomu, že niektorí vrcholní predstavitelia vlády pochádzajú z M. E. S. A. 10. Máme vlastné zdroje financovania a nemusíme nikomu pochlebovať.

Prečo je súčasná ekonomika stále zadĺžená?

Peter Pažitný: Slovensko celkom dobre zvládlo reformy prvého stupňa. Reformou prvého stupňa bola napríklad privatizácia. Aká bola taká bola, ale bola pomerne rýchla. Neuskutočnila sa však desocializácia – teda odstránenie socializmu v niektorých oblastiach.

Pozrime sa na to koľko percent hrubého domácho produktu sa vytvára v súkromnom sektore a ako napreduje právo. Niektoré veci nabrali rýchly spád a niektoré idú veľmi pomaly. Kľúčovým faktorom zlyhania bol veľký vplyv štátu v bankách do roku 2000. Reformy zdravotníctva, školstva a dôchodkového systému sa neuskutočnili. Tieto sektory neustále produkujú dlhy.

Marek Jakoby: Na Slovensku sa nepodarilo predefinovať úlohu štátu. V školstve, zdravotníctve a sociálnom zabezpečení nemá Slovensko víziu a stratégiu. Nie je jasné čo by mal robiť štát a čo je úloha jednotlivca a komunity. Preto sa prijímajú len čiastkové reformy. Zmeny sú iba mierne.

Je z dlhodobého hľadiska možná politika „hasenia požiarov“?

Karol Morvay: Ekonomika stagnuje od konca sedemdesiatych rokov. Odvtedy prakticky nevykazuje permanentný, alebo vyvážený rast. Z času načas vznikli vážne nerovnovážne stavy. Len výnimočné sa situácia „napraví“ balíčkom opatrení. To je málo.

Čím by sa dali odstrániť deficity a zrovnovážniť ekonomika?

Peter Pažitný: Obrovský vplyv na makroekonomiku má mikrosféra. Robili sme viaceré analýzy trhu práce, trhového potenciálu. Slovenská ekonomika nie je konkurencieschopná produktami s vyššou pridanou hodnotou. Zrejmé je to pri exporte.

Zisťovali sme pomer mladých ľudí, ktorí sú orientovaní na inovácie, teda zmeny. Abstrahovali sme od ekonómov, právnikov a im podobných profesií. Slovensko dlhodobo zaostáva v orientácii mladých ľudí na výrobky, ktoré by mohli priniesť pridanú hodnotu. Z toho vyplýva odkázanosť Slovenska na zahraničné technológie. Nedokážeme sami vymýšľať technológie. Aby sme niečo mohli vôbec vyviezť, musíme si technológiu kúpiť. Podobnú krízu prežilo Japonsko po vojne začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia. Mohutne potom investovali do patentov.

Karol Morvay: To, že Japonsko nakupovalo desať rokov patenty, je úplne v poriadku. Potrebný je však najmä vlastný inovačný potenciál, ktorý sa rozvíja. Posilňovanie inovačného potenciálu je na Slovensku v permanentnej kríze. Napriek tomu, že v ekonomike je dosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí, štruktúra výrobkov tomu nezodpovedá.

Marek Jakoby: Slovensko stratilo inovačný potenciál. V posledných rokoch sme sa pýšili znalosťami stredoškolákov. Podobné výsledky vykazovala aj Česká republika. Najnovší prieskum v Českej republike odhalil, že Česi začínajú strácať. Na Slovensku sa môže situácia zhoršiť aj kvôli stavu v školstve. Ľudia, ktorí by mohli byť nositeľmi inovačného potenciálu – napríklad strojári a informatici – často odchádzajú z republiky.

Vyššie vzdelanie sa nepovažuje za investíciu. Peniaze z verejných zdrojov vložené do vzdelania sa nevracajú vo forme hrubého domáceho produktu. V tejto súvislosti je zaujímavé, že väčšina zahraničných investícií na Slovensku slúži na spracúvanie dovezených polotovarov, ktoré sa vyvážaju do ďalších krajín. To je varujúce aj v porovnaní so susednými krajinami, a najmä s Českou republikou. Tam je situácia úplne iná, lebo zahraniční investori vkladajú peniaze do odvetví s vyššou mierou pridanej hodnoty.

Kritizujete aj postup reformy dôchodkového systému. Prečo?

Marek Jakoby: Pre dôchodkový systém je dôležité, aby sa určila úloha verejného sektora v reforme. Štát musí jednoznačne povedať, čo má v dôchodkovom systéme zabezpečovať verejný sektor. Zároveň sa musí definovať zodpovednosť jednotlivca za seba. Táto zodpovednosť by mala byť čo najvyššia. Ak sa reforma bude pridŕžať tohoto hľadiska, zníži sa potreba rozdeľovať finančné prostredky. Viac prostriedkov zostane v rukách obyvateľov.

Peter Pažitný: Dôchodkový systém má slúžiť tomu, kto sa v ňom angažovať. Nemá plniť funckiu sociálneho systému. Dôchodkový systém nemusí organizovať štát. Rámcovo môže existovať istý počet dôchodkových fondov. Malo by to fungovať na princípe dobrovoľnosti. Ak bude na Slovensku 10 % chudobných ľudí, pomáhať by im mal sociálny systém. Dôchodkový systém v súčasnosti plní aj sociálne funkcie. Prerozdeľuje prostriedky od zamestnancov k dôchodcom. Druhý pilier dôchodkového systému založený na osobných ús porách by mal slúžiť zamestnaným. V súčasnosti si odložia peniaze, aby ich v budúcnosti mohli použiť.

Karol Morvay: Na Slovensku má kadečo funkciu sociálnej politiky. Ako nástroj sociálnej politiky slúži napríklad doprava, ceny, školstvo. Skoro všetko funguje jako nástroj sociálnej politiky. Problém bude presvedčiť ľudí, aby prestali vnímať veci týmto spôsobom. Analýzu úlohy štátu treba urobiť preto, lebo sme si zvykli na to, že sociálne úlohy štátu dlhodobo rastú nad možnosti výkonnosti ekonomiky. Sociálne funkcie štátu by sa mali prispôsobiť stavu národného hospodárstva.

Peter Pažitný. Práve preto vznikajú dlhy. Štát sa zaväzuje k výdavkom, aj keď na to nemá. Potom si požičiava. Celková zadĺženosť verejného sektora je 54 % hrubého domáceho produktu.

Ako bude vyzerať budúci rok?

Peter Pažitný: Konštrukcia rozpočtu bude veľmi komplikovaná. Už teraz sa riešia napätia rozpočtu mobilzáciou príjmov a nie škrtaním výdavkov. V roku 2003 budú tie isté riziká. Vláda presadzuje liberálnejšiu daňovú politiku, ale tomu neprispôsobuje výdavky. Menšie dane vzbudzujú dojem, že štát si berie menej. Prejedá však príjmy z privatizácie – teda berie občanom viac, pretože presúva platenie dlhov na budúcnosť.

Karol Morvay: Roku 2003 začne opäť s „balíčkovaním“. Ak sú balíčky podobné, rovnako orientované, možno predpokladať, že účinnosť nového balíčka bude nižšia jako predošlého.

Marek Jakoby: Balíčky môžu mať však tú podobu ako v roku 1999, teda budú mobilizovať príjmy. Mali by sa zamerať na výdavky.

Peter Pažitný: Balíčky neriašia štrukturálne problémy ekonomiky.

Ako vnímate to, že nie všetky podniky sú reštrukturalizované?

Marek Jakoby: Zákon o konkurze nepriniesol očakávané efekty. V posledných dvoch rokoch sú však pozitívne tendencie v rôznych sektoroch. Zvýšil sa počet ziskových podnikov.

Karol Morvay: Objem ziskov rástol ročne o 60%. Pri podrobnejšom členení vidieť, náklady klesajú rýchlejšie ako rastú výnosy. Firimy so zahraničnou účasťou výnosy rastú rýchlejšie.

Peter Pažitný: Náklady v posledných dvoch rokoch klesajú aj kvôli znižovaniu počtu zamestnancov.

Karol Morvay: Okrem toho klesli úrokové náklady.

Stačí jedno obdobie vládnutia na dokončenie reforiem?

Karol Morvay: Ak je problém v nedostatočnej konkurencieschopnosti, nepoznám ani jednu vládu, ktorej by sa to podarilo za jedno volebné obdobie.

Peter Pažitný: Je otázne, či je vôbec legitímne, očakávať od vlády, že niečo vyrieši. Vláda môže vytvoriť prostredie. Štrukturálne deformácie nemôže napraviť. Priestor na zasahovanie do mikroúrovne vláda nemá.

Marek Jakoby: Štát nemôže nechať všetko na trh. Sú ešte odvetvia na ktoré má vplyv. Preto je jeho úlohou niečo robiť.

---

Peter Pažitný (1976) je absolventom Ekonomickej univerzity (1999). V M. E. S. A. 10 pracuje od roku 1997.

Karol Morvay (1973) je absolventom Ekonomickej univerzity. V M. E. S. A. 10 pracuje od roku 2000. Pracuje na Ekonomickej univerzite a v Ústave svetovej a slovenskej ekonomiky SAV.

Marek Jakoby (1970). Je absolventom Ekonomickej univerzity (1996). V M. E. S. A. 10 pracuje od roku 1996.