Celková výška vymáhaných pohľadávok Sociálnej poisťovne (SP) dosiahla podľa odboru vonkajších vzťahov SP ku koncu februára 35,3 mld. Sk. Z toho za poistné dlžia poisťovni 14 mld. Sk, za penále 21 mld. Sk, za poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti 38 mil. Sk a za pokuty 24 mil. Sk. Najviac, až 50 % z vymáhaných pohľadávok si SP uplatňuje v konkurznom konaní a exekúcie tvoria 32 % vymáhaných pohľadávok. Ku koncu februára evidovala SP vyše 900 odvádzateľov poistného, voči ktorým celkový stav pohľadávok presahoval 10 mil. Sk.
SP uplatňuje k dlžníkom individuálny prístup a voči najväčším zaviedla osobitný režim vymáhania pohľadávok. Najviac poisťovni dlžia Železnice SR (ŽSR). Objem záväzkov ŽSR voči SP ku koncu januára tohto roka predstavoval vyše 5 mld. Sk, z toho poistné tvorilo 1,4 mld. Sk a penále 3,7 mld. Sk. Riešenie pohľadávok voči ŽSR podľa vedenia poisťovne nie je možné bez intervencie príslušných štátnych orgánov.
Štátne zdravotnícke zariadenia dlžia SP vyše 5,7 mld. Sk, z toho poistné tvorí vyše 2 mld. Sk a penále 3,7 mld. Sk. Ministerstvo zdravotníctva v minulom roku zaplatilo 1,5 mld. Sk z prostriedkov získaných z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Túto sumu SP použila na úhradu dlžných súm poistného za roky 1993 až 1998. K dlžníkom SP však patria aj ostatné príspevkové a rozpočtové organizácie, ktoré neodvádzajú správne sumy, alebo s platbami meškajú.
Rozhodujúcimi dlžníkmi SP sú aj poľnohospodárske družstvá, voči ktorým SP eviduje pohľadávky vyše 5,5 mld. Sk. Ide len o subjekty s poľnohospodárskym predmetom činnosti, ktoré majú právnu formu družstva, alebo sa jedná o štátne majetky. SP upozorňuje, že agrárnu činnosť vyvíja oveľa viac podnikateľských subjektov, tie však nemajú záväzky voči SP v takej výške.
Negatívny trend neplnenia odvodových povinností zaznamenáva SP aj u štátnych a bývalých štátnych strojárskych podnikov, ktoré sa transformovali na akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa vedenia SP je na príčine nevyhovujúca ekonomická a podnikateľská legislatíva, ktorá dovoľuje vznik fenoménov, ako je tunelovanie podnikov, zavinené a podvodné úpadky, dlhodobo neprehľadné a nejasné pravidlá konkurzného a vyrovnacieho konania, ekonomické podvody, ako aj prieťahy v exekučných konaniach.