Na súkromný dôchodkový účet občanov, ktorí sa po januári 2005 rozhodnú pre kapitalizačný pilier, nepôjde celých 9 % ich hrubých miezd. Malú časť z odvedenej sumy vo výške 0,5 % si totiž strhne Sociálna poisťovňa (SP), ktorá bude podľa rozhodnutia vlády vyberať aj príspevky pre súkromné dôchodkové spoločnosti.

Priemerne zarábajúci človek, ktorý si na svoj vlastný dôchodok bude mesačne odkladať asi 1 200 Sk, by tak SP ročne nechal niečo vyše 70 korún.

Ministerstvo práce však podľa rezortného ministra Ľudovíta Kaníka plánuje pri prerokúvaní návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení v parlamente toto percento ešte znížiť. „Cez poslanecký návrh by sme spomínaných 0,5 % chceli zredukovať, zatiaľ však nebudem hovoriť o koľko,“ avizoval na dnešnom stretnutí s novinármi.

„Poplatok“ pre SP podľa neho vyplýva z už prijatého zákona o sociálnom poistení, v rámci ktorého poisťovňa tvorí vo výške 3 % z príspevkov na všetky ostatné druhy poistenia svoj správny fond. V prípade príspevkov na starobné poistenie pritom vláda rozhodla, že by to malo byť len spomínaného pol percenta.

Úpravou pôvodnej filozofie navrhovaného zákona o kapitalizačnom pilieri, ktorá počítala s tým, že príspevky ľudí na osobné účty by vyberali priamo dôchodkové správcovské spoločnosti, chce slovenská vláda dosiahnuť nezapočítavanie deficitov reformy do celkového verejného schodku. Niektorí kritici takéhoto riešenia však upozorňujú na to, že príspevky ľudí do kapitalizačného piliera tak budú formálne naďalej súčasťou verejných financií a v budúcnosti ich môžu politici použiť napríklad na krytie deficitov SP. Minister však takýto scenár nepovažuje za príliš reálny. Za pravdepodobnejšie označil skôr to, že o niekoľko rokov sa môže zmeniť „spoločenská klíma“ aj postoj európskych inštitúcií k nutnosti zarátavať deficit dôchodkových reforiem do verejného deficitu. Odvody by tým pádom mohli ísť priamo do dôchodkových fondov a byť hneď aj „de jure“ majetkom ľudí. Za súčasných podmienok sa ich vlastníctvom podľa zákona totiž stávajú až v čase odchodu do dôchodku, respektíve v prípade smrti ich vo forme vyrovnania dostanú pozostalí.

Vládou schválený návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení, predpokladá, že príspevky vo výške 9 % na osobný dôchodkový účet pôjdu najskôr na účet SP v Štátnej pokladnici a tá ich do troch dní posunie správcovskej spoločnosti, ktorú si sporiteľ vybral. V prípade, že zamestnávateľ pracovníkovi túto sumu neodvedie, SP ju správcovi poukáže zo svojich zdrojov a následne si bude dlžnú čiastku vymáhať spolu s príslušným penále. Na účely výberu odvodov by mala SP zriadiť základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktorého príjmami budú aj pokuty a penále, odplaty za postúpenie pohľadávky na starobnom sporení a úroky z dočasne uložených peňazí.

Návrh zákona, ktorým sa na nadchádzajúcej októbrovej schôdzi bude zaoberať parlament, by mal po schválení platiť od januára budúceho roku. Reálne by si však ľudia mali začať na svoje dôchodky sporiť až od roku 2005.