Bilančná suma banky dosiahla 49,9 mld. Sk, jej kapitálová primeranosť sa koncom septembra pohybovala okolo 1,57 %. Národná banka Slovenska (NBS) požaduje od väčšiny bánk kapitálovú primeranosť na úrovni 8 %, IRB má však kvôli reštrukturalizačnému programu výnimku. Na dnešnom stretnutí s novinármi o tom informoval prvý viceprezident IRB Vladimír Turzák. „Chcel by som zdôrazniť, že NBS nechce na IRB uvaliť nútenú správu,“ povedal V. Turzák. NBS podľa jeho slov vykonáva v banke monitorovaciu činnosť a udržiava priamy kontakt s vedením banky. Jej cieľom, ako aj cieľom vedenia banky je zabezpečiť stabilizáciu banky. IRB plní v súčasnosti všetky všetky záväzky voči klientom aj voči iným bankám. Túto informáciu doplnil prvý viceprezident slovami: „Plnila, plní a bude plniť.“ Vedenie IRB dnes potvrdilo aj informácie, že po 14. novembri, kedy sa v médiách objavili správy o ich zlej situácii došlo k vyberaniu peňazí z účtov v IRB. Celkovo si občania zo svojich účtov vybrali v priebehu posledných dvoch týždňov asi 400 mil. Sk, vo štvrtok 27. novembra sa však trend otočil a objem zverených peňazí začal stúpať. V. Turzák dnes odmietol potvrdiť alebo vyvrátiť informácie, že na navyšovaní základného imania v IRB sa zúčastní Slovenská poisťovňa. „Je to vec akcionárov, koho pustia medzi seba,“ povedal. Mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré rozhodne o navýšení základného imania o 1 mld. Sk, sa uskutoční na žiadosť hlavného akcionára 19. decembra v Bratislave. Zvýšenie základného imania o 1 mld. Sk označil dnes V. Turzák za „prvú etapu“, za ktorou môže neskôr prísť aj ďalšia. „Na zvýšenie kapitálovej primeranosti IRB na požadovaných 8 % by sme pri zachovaní ostatných podmienok museli zvýšiť základné imanie o 2 až 2,5 mld. Sk,“ povedal V. Turzák. Prvý viceprezident dnes odmietol komentovať aj zámer Fondu národného majetku predať svoj vyše 34-percentný podiel v IRB v priebehu roka 1998. Pozitívne však hodnotil fakt, že by došlo k doprivatizovaniu banky. Na margo návrhu poslanca NR SR Miroslava Maxona, aby banke neboli zo štátneho rozpočtu v roku 1998 vyplatené kompenzácie za nízke úroky z dlhopisov na financovanie bytovej výstavby v objeme vyše 0,7 mld. Sk, povedal V. Turzák, že IRB sa bude snažiť o prehodnotenie tohto návrhu. V. Turzák dnes informoval aj o pripravovanom aktualizovaní projektu reštrukturalizácie banky. „Pôvodný ozdravný projekt, prijatý v januári 1996 sa nepodarí splniť. Po navýšení základného imania sa preto tento projekt bude aktualizovať,“ povedal. Za dôvody, pre ktoré sa pôvodný plán nepodarilo dodržať, označil V. Turzák vysokú cenu peňazí na medzibankovom trhu v priebehu leta, čo podľa neho potvrdil aj priebežný audit v banke. Druhým dôvodom sú legislatívne prekážky v realizácii konkurzu a záložného práva, ktoré znemožňujú efektívnejšiu reštrukturalizáciu úverov. K ozdraveniu banky by malo dôjsť v horizonte 3 až 4 rokov. Navýšenie základného imania bude mať za dôsledok okrem zlepšenia kapitálovej primeranosti a úverovej angažovanosti aj otvorenie možnosti poskytnutia úverov novým klientom. Táto možnosť bola podľa vedenia banky doteraz obmedzená, pretože v rámci ozdravenia banky poskytujú úvery už iba klientom, ktorí sa ukázali ako spoľahliví a na projekty, ktoré sa banke javia ako perspektívne. Klientom, ktorí nezodpovedajú požiadavkám banky, už banky ich úvery nerevolvuje. V. Turzák zároveň povedal, že IRB neposkytla žiaden úver na financovaní rizikových investícii VSŽ, čím poprel vyhlásenia niektorých predstaviteľov VSŽ o plánoch s IRB zo začiatku tohto roka, keď prebrali kontrolu nad IRB. Navýšenie základného imania umožní podľa V. Turzáka efektívnejšiu reštrukturalizáciu úverov, ktorej cieľom je zníženie nevýnosových aktív. Za najproblematickejšie úvery označil úvery poskytnuté strojárskym podnikom, ktoré postihla konverzia zbrojárskej výroby. Celkový objem úverov za tento rok bude zrejme nižší ako v roku 1996. Podľa V. Turzáka však nepôjde o výrazné zníženie, pretože banka potrebuje poskytovať úvery práve v tomto období, keď sú na to vzhľadom na nedostatok peňazí na Slovensku podmienky výhodné pre banku.