Navrhovaná fiškálna decentralizácia z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorá sa má spustiť od januára 2005, môže ešte prehĺbiť existujúcu nerovnováhu medzi regiónmi Slovenska.

Obáva sa toho Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá preto rezort financií žiada najskôr vypracovať komplexný mechanizmus vyrovnávania ekonomickej úrovne jednotlivých oblastí krajiny. Podľa člena Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu Ivána Farkasa za SMK by sa na tento účel mali využiť solidárne zdroje zo štátneho rozpočtu cez zachovanie kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (VÚC).

Farkas pripomenul, že v intenciách prezentovanej fiškálnej decentralizácie by sa mali stať hlavnými príjmami obecných rozpočtov daň z nehnuteľností a 70,9 % dane z príjmu fyzických osôb (FO). Rozpočty VÚC by zasa mali plniť cestná daň a 27 % dane z príjmu FO. „Väčšine obcí a samosprávnych krajov to však absolútne nebude stačiť,“ upozornil na tlačovej besede Farkas. Niektoré vyspelé regióny a mestá, ako doplnil, budú v dôsledku takejto decentralizácie ešte bohatšie, a naopak, zaostalé regióny a vidiek ešte chudobnejšie.

Dopady rozsiahlej daňovej reformy sú podľa neho zatiaľ len odhadované. „Vo všeobecnom celoslovenskom meradle sa síce ráta s nárastom výberu daní z príjmu FO najmä vplyvom zníženia nezamestnanosti a zvýšením reálnych miezd, to však zrejme bude platiť pre stredné a väčšie mestá, kde je istý rozvojový potenciál,“ vyjadril sa poslanec. Zaostalé regióny a obce, kde nie je etablovaný zahraničný investor a kde bojujú s vysokým počtom ľudí bez práce, však podľa neho budú mať problém dosiahnuť postačujúce príjmy na vyfinancovanie všetkých svojich kompetencií. Týka sa to najmä originálnych kompetencií napríklad v oblasti školstva, na ktoré štát obciam delimitoval absolútne nedostatočné zdroje. „Istým spôsobom sa zodpovednosť opätovne dáva na plecia samospráv,“ komentoval návrh ministerstva financií, ku ktorému sa momentálne končí pripomienkové konanie, Farkas. V tejto oblasti sú názory SMK podľa Farkasa veľmi podobné výhradám Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré sa takisto obáva, že samospráva nebude mať podľa navrhovaného modelu na budúci rok dostatok peňazí na vykonávanie svojich úloh.

SMK preto od MF požaduje v štátnom rozpočte zachovať kapitolu súhrnný finančný vzťah k obciam a VÚC a vypracovať mechanizmus regionálneho vyrovnávania na princípe solidarity. „Žiadame Ministerstvo financií, aby definovalo takéto prehľadné mechanizmy aspoň do toho času, kým nebudú známe dopady daňovej reformy na obce a regióny. Tie navrhujeme komplexne vyhodnotiť z hľadiska bilancie rozpočtov obcí a regiónov, situácie obyvateľstva, realizovaných investícií, potenciálu rozvoja a podobne,“ dodal Farkas.

Podľa navrhovanej fiškálnej decentralizácie, ktorú pripravilo MF, príjmami samospráv by mali byť miestne dane, ktoré sa transformujú zo súčasných miestnych poplatkov, ako aj daň z nehnuteľností, cestná daň a výnos z dane z príjmov fyzických osôb. Výška miestnych daní, dane z nehnuteľností aj cestnej dane pritom bude plne v kompetencii územnej samosprávy. Z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb získajú obce 70,9 %, VÚC 27 % a 2,1 % bude tvoriť rezervu.

K návrhom SMK poskytol stanovislo poradca miistra financií Petr Papanek. Okrem iného sa v ňom hovorí: Cieľom nového systému financovania je posilniť samostatnosť a zodpovednosť územnej samosprávy pri rozhodovaní o použití verejných zdrojov na poskytovanie služieb občanovi, resp. prechod od poskytovania dotácií územnej samospráve zo štátneho rozpočtu, na financovanie kompetencií prostredníctvom daňových príjmov.

Riešenie regionálnych rozdielov a rozvoj regiónov spadá kompetenčne pod Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré na uvedenú problematiku má podľa Programového vyhlásenia vlády odborné kapacity, prináleží jej reagovať a predkladať návrhy na zlepšenie regionálneho prostredia. Predpokladáme, preto, že požiadavka predstaviteľov Strana maďarskej koalície o vypracovanie komplexného mechanizmu vyrovnávania ekonomickej úrovne jednotlivých oblastí krajiny bude adresovaná kompetenčne príslušnému rezortu.

Navrhovaný model fiškálnej decentralizácie vylučuje subjektívnosť pri poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu. Finančné zdroje sa budú rozdeľovať na základe jasných kritérií, ktoré budú platiť pre všetkých rovnako.

Fiškálna decentralizácia má totiž dve úrovne. V prvom rade sa vyčlení celkový objem prostriedkov, ktoré už nebudú príjmom štátneho rozpočtu, ale budú smerovať priamo do rozpočtov samospráv.

Druhou, ale nemenej významnou úrovňou je určenie spôsobu, na základe ktorého je potrebné tieto prostriedky rozdeliť medzi jednotlivé subjekty územnej samosprávy.

Návrh vládneho nariadenia obsahuje jednotlivé kritériá, na základe ktorých sa budú zdroje rozdeľovať medzi jednotlivé obce a VÚC, a ich váhu. Zároveň sa ním upravuje spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane.

Základným východiskom pri tvorbe návrhu nariadenia je okruh kompetencií, ktorý je predmetom rozdeľovania, a ich kvantifikácia. V nadväznosti na kompetencie sa určili kritériá pre rozdeľovanie výnosu dane obciam a VÚC, ktoré odzrkadľujú charakter príslušných decentralizovaných kompetencií.

Finančné prostriedky z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami budú rozdeľované jednotlivým subjektom územnej samosprávy na základe oficiálnych štatistických údajov, čo vylučuje subjektívnosť pri rozhodovaní a súčasne eliminuje prípadné politické vplyvy.

Účinnosť všetkých noriem k fiškálnej decentralizácii, ako aj uplatnenie nového systému financovania územnej samosprávy sa navrhuje od 1. januára 2005, pripomienkové konanie k uvedeným právnym normám trvá do 7. mája 2004.