Ombudsman alebo po slovensky verejný ochranca práv funguje v našej republike už osem mesiacov. Za tento cas jeho kancelária dostala nieco vyše 2100 podnetov od nespokojných obcanov. Denne prichádza v priemere 30 písomných stažností. V nich sa obcania najcastejšie stažujú na súdy a presnejšie na prietahy v súdnom konaní. Podla slovenského ombudsmana Pavla Kandráca sú všetky súdy ochotné spolupracovat, vyskytli sa len dva prípady, ked neakceptovali jeho upozornenie. Dalšie najcastejšie podnety sa týkajú majetkovo-právnych záležitostí, a to hlavne vlastníckeho práva a reštitúcie. V súcasnosti sú ale dost casté stažnosti na sociálnu oblast a ako povedal P. Kandrác, „onedlho môžeme ocakávat aj vela nápadov týkajúcich sa zákona o zdravotnej starostlivosti“.

Ludia si na tento inštitút zvykli velmi rýchlo. Avšak pre slabé právne povedomie verejnosti vznikajú aj menšie nedorozumenia. Ludia nepoznajú zákon o verejnom ochrancovi práv (zák. c. 564/2001 Z. z.) a posielajú stažnosti, ktoré nepatria do jeho pôsobnosti. „Velmi casto žiadajú preverenie rozsudkov a prešetrenie celého trestného konania, ale my takúto právomoc nemáme,“ konštatuje P. Kandrác. A, pravdaže, prichádzajú im niekedy aj úsmevné prípady. Napríklad nedávno poslal stažnost vyše 90-rocný pán. Býva v domove dôchodcov a našiel si novú ženu, ktorú však smie navštevovat len 26 dní do roka, pretože mu nechcú povolit viac „dovolenky“. Casto sa stáva, že sa obcan cíti byt poškodený, hoci to tak nie je.

Aj v takýchto prípadoch však zamestnanci kancelárie, ktorých, mimochodom, nie je vela (24 pracovníkov a z toho len 10 právnikov) vedia, co s tým. Minimálne poradia lu-dom na koho sa majú obrátit a co robit v takýchto prípadoch. Viac ako dve tretiny stažností, ktoré prichádzajú na adresu jeho kancelárie, nepatria do kompetencie verejného ochrancu práv.

Funkciu ombudsmana zriadil v 18. storocí švédsky král Karol XII. a poveril ho dozorom nad správaním sa královských úradníkov. Tento inštitút funguje takmer v 70 štátoch sveta. Úrad slovenského ombudsmana sídli síce v Bratislave (Nevädzová 5), ale má už regionálne kancelárie v Žiline (každý prvý štvrtok v mesiaci) a Trencíne (každá prvá streda v mesiaci).

Primátori týchto miest im poskytli zadarmo priestory a úradníkov. Takže každý mesiac vyrazia z Bratislavy dvaja právnici a vybavujú žiadosti. Aj o tieto kancelárie je nesmierny záujem, termíny sú obsadené na niekolko mesiacov dopredu. „Ideálne by bolo, keby v každom krajskom meste fungovala jedna regionálna kancelária. Na toto však náš rozpocet nestací (na rok 2003 je to

23 mil. Sk),“ konštatoval P. Kandrác a zároven vyjadril želanie otvorit minimálne ešte jednu kanceláriu, a to v Poprade.

Verejný ochranca práv koná na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy. Ludia môžu podnety podávat písomne klasickou poštou alebo telegraficky, faxom ci e-mailom. A pochopitelne existuje aj možnost osobného kontaktu. V takomto prípade sa však treba objednat sa dopredu.

P. Kandrác hovoril i o tom, že by chceli pomáhat pri tvorbe zákonov ci noviel. Kedže ombudsman nemá zákonodarnú iniciatívu, musí v takom prípade íst cez tretiu „osobu“, ktorou je v súcasnosti gescný výbor pre ludské práva. Takýmto spôsobom by chceli do zákonov dostat aj názory a postrehy obcanov, ktoré sú velakrát velmi presné a výstižné, pretože istá cast stažností sa týka práve nedostatocnej alebo príliš komplikovanej legislatívy.

Všetky dôležité informácie o pôsobnosti nášho ombudsmana je možné zistit na webovej stránke www.verejnyochrancaprav.sk alebo z letákov distribuovaných na všetkých úradoch štátnej správy alebo samosprávy.

Vstupom do Európskej únie si Slováci zabezpecia aj ochranu celoeurópskeho ombudsmana. Od roku 1995 túto funkciu zastával Jacob Soderman, bývalý fínsky ombudsman a minister spravodlivosti. Zaciatkom apríla však štafetu prevezme bývalý grécky ochranca práv Nikiforos Diamandou-ros. Stažovat sa unho môže každý obcan EÚ alebo každá fyzická a právnická osoba, ktorá sídli alebo je registrovaná v clenskom štáte únie. Európsky ochranca práv vyšetruje prípady zlej správy v inštitúciách a orgánoch Európskeho spolocenstva.

Pôsobnost verejného ochrancu práv sa vztahuje na (§ 3 ods. 1):

– orgány štátnej správy

– orgány územnej samosprávy

– právnické a fyzické osoby, ktoré podla osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy

nevztahuje sa na (§ 3 ods. 2):

Národnú radu, prezidenta, vládu, najvyšší kontrolný úrad, ústavný súd,

spravodajské služby, rozhodovacie

právomoci vyšetrovatelov policajného zboru, prokuratúru, súdy (s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu), veci operacnej a mobilizacnej povahy

Verejný ochranca práv podnet

odloží, ak zístí, že (§ 15):

– vec, ktorej sa podnet týka, prejednáva súd a nejde o prietahy v konaní, alebo ak už súd vo veci rozhodol

– od opatrenia alebo udalosti, ktorých sa podnet týka, uplynul v den dorucenia cas dlhší ako tri roky

– podnet je zjavne neopodstatnený

– je anonymný

– ide o podnet vo veci, ktorú už verejný ochranca práv vybavil a opakovaný podnet neobsahuje nové skutocnosti