Európska komisia víta ambíciu Slovenska skresať deficit verejných financií na referenčné tri percentá určené Paktom stability a rastu už v roku 2012, upozorňuje však aj na možné riziká. Uvádza sa to v hodnotení slovenského Programu stability na roky 2009 až 2012, ktoré komisia zverejnila v stredu. Slovensko by tak podľa plánu, ktorý do Bruselu zaslala slovenská vláda, mala rozpočtový deficit stlačiť do stanovených mantinelov už o rok skôr, ako to v rámci procedúry nadmerného deficitu od krajiny požaduje Európska komisia.

„Fiškálna stratégia prezentovaná v programe je v súlade s odporúčaním rady v rámci procedúry nadmerného deficitu. Mohlo by sa však ukázať, že rozpočtové výsledky sú o niečo horšie, než sa plánovalo v programe, pretože vychádzajú z priaznivých makroekonomických predpokladov v rokoch 2011 a 2012. Pri niektorých opatreniach v oblasti výdavkov sa okrem toho nemusia dosiahnuť očakávané úspory,“ konštatuje vo svojom hodnotení Európska komisia.

Ministerstvo financií však stále na svojich fiškálnych zámeroch obsiahnutých v programe stability trvá. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca rezortu Miroslav Šmál, v roku 2010 už by Slovensko malo dosahovať mierny hospodársky rast, čo by malo postupne stimulovať aj ďalšie časti ekonomiky. „V súčinnosti s ďalšími úsporami vo verejných financiách sa plánovaný rozpočet podarí naplniť. Akékoľvek obavy sú neopodstatnené, na plánovanom deficite na úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu naďalej trváme,“ dodal Šmál.

Brusel pozitívne hodnotní vládou prezentované zámery skvalitnenia riadenia verejných financií, musia sa však dostať aj do praxe. V programe stability sa totiž uvádza, že Slovensko zvažuje napríklad zavedenie výdavkových stropov, ústavné stanovenie maximálnej hranice verejného dlhu, reorganizáciu ústrednej štátnej správy, zavedenie centrálneho obstarávania a podobne. „Zámer posilniť fiškálny rámec je vítaný, ale musí byť nasledovaný konkrétnymi opatreniami,“ uvádza sa v hodnotení komisie.

Návrhy na zlepšenie riadenia verejných financií podľa Šmála zatiaľ konkrétnu podobu nemajú, už sa však na nich pracuje a ministerstvo to s ich aplikovaním v praxi podľa hovorcu myslí vážne. „Priebežne sa na tom pracuje. Bez ohľadu na to, v ktorom volebnom období to bude, dúfame, že to bude schválené, pretože tie opatrenia sú dobré,“ konštatoval.

Európska komisia okrem slovenského konsolidačného plánu zverejnila aj hodnotenia konvergenčných programov a programov stability Belgicka, Bulharska, Estónska, Fínska, Francúzska, Holandska, Írska, Nemecka, Rakúska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Švédska a Talianska. V kontexte dopadov hospodárskej krízy z nich iba Bulharsko a Estónsko plánujú počas programového obdobia rokov 2009 až 2012 udržať deficit verejných financií pod referenčnou hodnotou 3 % hrubého domáceho produktu.

Podľa komisie sú pritom vo väčšine zo 14 hodnotených krajín rozpočtové prognózy postavené na optimistických makroekonomických predikciách. Rozpočtové výsledky tak môžu byť horšie, než sa plánovalo. Okrem toho podľa komisie v niektorých prípadoch nemá od roku 2011 stratégia rozpočtovej konsolidácie oporu v konkrétnych opatreniach. Ako uviedol eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn, hodnotené programy potvrdzujú, že rok 2010 bude ešte rokom stimulačným, konsolidovať sa začne od roku 2011. „Hlavné riziká konsolidácie vyplývajú z príliš optimistických makroekonomických predpokladov a nedostatočnej špecifikácie konsolidačných opatrení,“ dodal Rehn.

Program stability posiela slovenská vláda do Bruselu na zhodnotenie konsolidačného programu Slovenska ako člena eurozóny. Pred vstupom krajiny do menovej únie vláda Európskej komisii zasielala tzv. konvergenčný program. V aktuálnom programe stability ministerstvo financií prezentuje konsolidačný plán, ktorý predpokladá znižovanie deficitu verejných financií z tohtoročných 6,3 % hrubého domáceho produktu na 5,5 % v roku 2010 a ďalej až po maastrichtské tri percentá v roku 2012. Vyrovnaný rozpočet by podľa tohto zámeru mala krajina v roku 2015.