Slovenský bankový sektor posilňoval v prvom polroku tohto roka svoju stabilitu. Konštatuje to centrálna banka vo svojej analýze finančného sektora za prvý polrok. Výrazne tomu napomohlo zlepšovanie situácie na finančných trhoch v USA a Európe. Prejavovať sa však začali aj niektoré negatívne faktory. „Stabilizácia finančných trhov v USA a Európe mala vplyv na vytrácanie neistoty a zlepšovanie likvidity. Postupne sa však začali prejavovať aj negatívne vplyvy a to najmä čo sa týka zadlženia niektorých krajín EÚ. Prejavilo sa to najmä v poklese cien dlhopisov,“ uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS Vladimír Dvořáček.

Banky na Slovensku však podľa neho posilňovali svoju finančnú pozíciu a po prepade ziskovosti v roku 2009 vzrástol ich zisk o vyše tretinu. Tento trend by podľa očakávaní centrálnej banky mal pokračovať aj v druhej polovici tohto roka. Stabilita bankového sektora bola posilnená aj nárastom kapitálovej primeranosti, keď viaceré banky zisk, ktorý vyprodukovali, využili na posilnenie vlastných zdrojov.

Banky na Slovensku pritom podľa centrálnej banky naďalej pôsobili konzervatívne a aktivity, ktoré vykonávali, sa vnímajú ako menej rizikové. Napriek tomu niektoré z bánk investovali aj do rizikovejších aktív, ako sú napríklad aj grécke dlhopisy. „Pokiaľ ide o investície, ide predovšetkým o investície do štátnych cenných papierov, kde podstatnú časť tvorili domáce dlhopisy. Niektoré z bánk investovali aj do zahraničných štátnych dlhopisov a v rámci nich aj do tých, kde bola vyššia volatilita cien v roku 2010,“ konštatoval Dvořáček.

Ako doplnil vedúci oddelenia analýzy rizík centrálnej banky Marek Ličák, na konci júla predstavoval podiel gréckych dlhopisov na celkovom objeme dlhových cenných papierov v slovenskom bankovom sektore predstavoval 4 %, čo zodpovedalo sume zhruba 600 mil. eur. „Toto vystavenie nie je nejaké všeobecné, ale je koncentrované v niektorých bankách,“ konštatoval s tým, že sektor ako celok sa naďalej správal konzervatívne. „Určite však pozorne sledujeme tie banky, ktoré grécke dlhopisy nakúpili,“ doplnil Ličák.

Na úverovom trhu pritom naďalej vládol relatívny pokoj a aktivita sa nijako výraznejšie nezvýšila. Celkový objem úverov podľa Dvořáčka v prvom polroku stúpol iba o 1 %. Opatrnosť bánk sa pritom najviac prejavovala vo financovaní podnikov, čo vyplývalo nie len z konzervatívneho prístupu bankových domov, ale aj samotných podnikov.

Určité oživenie možno pozorovať v sektore úverovania domácností, ktoré vyplýva predovšetkým zo zvýšeného dopytu zo strany klientov. „Predovšetkým to boli nízke úrokové sadzby, ktoré umožnili klientov sa refinancovať,“ konštatoval Dvořáček. Domácnosti teda nízke úroky využívali na splácanie starých drahších úverov novými, lacnejšími. „Toto refinancovanie prispelo do istej miery aj k zmene trhového podielu jednotlivých bánk na úverovaní,“ doplnil.

V prvom polroku pritom podľa centrálnej banky došlo k určitému uvoľneniu rizika, ktorému sú banky vystavené. Zlepšila sa najmä situácia podnikov, ktoré pôsobia v exportne orientovaných sektoroch. „Bude dôležité, aby sa ukázala udržateľnosť tohto pozitívneho trendu,“ tvrdí Dvořáček. Zdrojom strát bankového sektora však môžu byť niektoré domáce podnikové sektory. „Osobitne si zaslúži pozornosť financovanie projektov výstavby rezidenčných nehnuteľností. Táto oblasť v súčasnosti vykazuje nízku predajnosť a perspektíva zlepšenia je zatiaľ slabá. Toto môže ovplyvniť do budúcna schopnosť splácať úvery týchto subjektov,“ dodáva Dvořáček. Pri domácnostiach možno podľa neho hovoriť o zmiernení kreditného rizika.

Stresové testy, ktoré vykonáva Národná banka Slovenska pritom podľa Dvořáčka preukázali, že slovenský bankový sektor je relatívne dobre odolný voči nepriaznivému ekonomickému vývoju. „V porovnaní s výsledkami z konca roka 2009 môžeme hovoriť aj o zlepšovaní odolnosti slovenského bankového sektore,“ tvrdí.