Slovensko doteraz úspešne ukončilo vymáhanie pohľadávok voči 27 krajinám. Komplikácie pri deblokovaní v zahraničí pretrvávajú u štátov, ktoré požiadali o reštrukturalizáciu dlhu. Ide o krajiny združené v Parížskom klube alebo spolupracujúce s Medzinárodným menovým fondom. Po rokovaní o tajnej Správe o stave vymáhania pohľadávok SR v zahraničí za minulý rok o tom informovala ministerka financií Brigita Schmögnerová.

SR získala z pohľadávok v zahraničí v minulom roku takmer o 120 mil. Sk viac ako v roku 1999.

Podľa ministerky sa v roku 2000 zbrzdilo deblokovanie dlhu Ruskej federácie prostredníctvom tovarov. Zložité je vymáhanie pohľadávok za dodávky vojenskej techniky spred roka 1989. Pri niektorých deblokáciách je okrem toho nutné postup koordinovať s Českou republikou.

Slovenská republika evidovala podľa údajov ministerstva financií ku koncu minulého roka pohľadávky v objeme 73,516 mld. Sk voči ďalším 26 krajinám. Najväčším dlžníkom pritom bola Ruská federácia, ktorá má voči Slovensku záväzky v objeme 56,643 mld. Sk. Nikaragua by mala Slovensku splatiť 3,335 mld. Sk, tretím najväčším dlžníkom je Kuba, ktorá dlží 2,897 mld. Sk.

Ďalším dlžníkom, ktorého záväzky voči Slovensku presahujú 2 mld. Sk, je Sýria so sumou 2,844 mld. Sk. Miliardovú hranicu prekročil Sudán s 1,439 mld. Sk, Juhoslávia s 1,473 mld. Sk a Myanmar s 1,008 mld. Sk.

Prevažná väčšina dlžníckych krajín svoje záväzky nespláca. Takmer všetky štáty sú pritom vysoko zadlžené a nachádzajú sa v ťažkej ekonomickej situácii. Všetky pohľadávky v civilnej oblasti vznikli na základe medzivládnych úverových, clearingových, barterových a iných dohôd pred rozdelením bývalej ČSFR.

Záväzky, ktoré vznikli pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky a Českej republiky, si obe krajiny rozdelili v pomere 2:1 podľa stavu pohľadávok ku koncu roka 1992. Ďalšiu časť pohľadávok vyplývajúcich z clearingových, barterových a iných dohôd prevzalo Ministerstvo financií SR od ČSOB, a.s. Praha.