Slovensko stráca hodnotu eurofondov v dôsledku ich pomalšieho čerpania. Pre zle nastavený systém čerpania prišlo o zdroje v objeme takmer 200 mil. eur v cenách roku 2015. Schopnosť hladko využívať eurofondy obmedzovali opatrenia počas pandémie koronavírusu, vyplýva z analytického komentára Národnej banky Slovenska (NBS). Tá predpokladá, že s neočakávaným rastom cien budú existujúce kontrakty čeliť ťažkostiam s plnením záväzkov, pričom nové zmluvy, resp. verejné obstarávania budú musieť rast cien zohľadniť vo svojich rozpočtoch.

„Základný scenár predpokladá, že čerpanie Slovenska nadväzuje na doterajší vývoj v rokoch 2014 – 2021. Zostávajúca časť sa úplne vyčerpá v rokoch 2022 a 2023 v pomere 1:1,“ uviedla NBS. Podľa alternatívneho scenára čerpania Slovensko v rokoch 2014 – 2021 kopíruje EU17 a v súlade so základným scenárom v zostávajúcich rokoch rovnomerne vyčerpá zostatok. „Ak by Slovensko sledovalo tento vývoj, na konci roka 2021 by malo namiesto 58 % vyčerpaných už 71 % a na dočerpanie by ostávalo menej ako tretina,“ podotkla NBS.

Po prepočítaní dvoch scenárov do stálych cien roka 2015 rozdiel kumulatívnych hodnôt je približne 190 mil. eur. S tým súvisí aj spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Pri použití efektívnej mieri spolufinancovania 13 % podľa vlastného odhadu NBS je dodatočný objem približne 30 mil. eur, spolu teda 220 mil. eur. „Strata, ktorá vznikla samotným cenovým šokom pri nezmenenom scenári čerpania, je približne 190 mil. eur vrátane spolufinancovania. Pri alternatívnom scenári sa pritom vychádza z deflátora HDP v rokoch 2022 a 2023 s priemerným rastom 3,2 % podľa minuloročnej jesennej prognózy NBS,“ priblížila národná banka.

Analytik NBS.Marián Labaj upozornil, že vyššia inflácia spôsobí reálny výpadok čerpania. „Pri očakávanej vyššej inflácii nás presunutie ešte nevyužitých fondov do nasledujúcich dvoch rokov ukracuje o ich reálny prínos pre rozvoja Slovenska. Rýchlejšou implementáciou v období, keď bol vplyv cien zanedbateľný, by sme dokázali obstarať viac tovarov a služieb v hodnote približne 200 mil. eur v cenách roku 2015, ako pri pomalom čerpaní a koncentráciou zdrojov do obdobia vysokej inflácie,“ uviedol analytik s tým, že krajina tak príde približne o jeden infraštruktúrny projekt.

V prípade blížiaceho sa konca obdobia podľa pravidla n+3 (rok 2023) a pri pomerne vysokej miere nevyčerpaných zdrojov podľa Labaja naďalej trvá riziko straty. „V tomto prípade je stále v našej moci predísť dekomitmentu efektívnym a v niektorých prípadoch aj dôsledným krízovým manažmentom. Druhá časť je fenomén nedávneho obdobia a je sprevádzaná neistotou, ako dlho a v akej miere bude vyššia inflácia pretrvávať. Tu sa reálnej strate zrejme už nevyhneme,“ dodal.