Slovenská republika si v konkurencieschopnosti oproti iným krajinám v tomto roku pohoršila. Podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti v roku 2009, ktorú vypracoval švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka a ďalšími 54 organizáciami z celého sveta, totiž Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti oproti vlaňajšku pokleslo o tri miesta na 33. priečku z 57 hodnotených krajín. Najväčšími slabinami Slovenska sú pritom podľa štúdie vysoká miera nezamestnanosti a pomer dlhodobo nezamestnaných, klesajúca kvalita riadenia verejných financií, slabo rozvinutý kapitálový trh či náklady na telekomunikácie a elektrickú energiu. Naopak, za silné stránky krajiny boli označené reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP), motivačný a jednoduchý daňový systém či nízke náklady na pracovnú silu. „Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä znižovanie prudko rastúceho deficitu verejných financií, zníženie administratívneho zaťaženia pre podnikanie, zvýšenie kvality v zdravotníctve a v sociálnom systéme, zlepšenie vymáhateľnosti práva, reforma vzdelávania a vedy s cieľom podpory inovatívnosti, a zlepšenie ochrany zahraničných investorov,“ povedal na stredajšej tlačovej konferencii prezident Nadácie F. A. Hayeka Ján Oravec.

V porovnaní s najbližšími susedmi pritom Slovensko zaostáva v rebríčku za Českou republikou, ktorá je umiestnením na 29. priečke najúspešnejšou postkomunistickou krajinou. Na druhej strane je však Slovensko stále výrazne pred Poľskom, ktoré skončilo 44. a pred Maďarskom so 45. miestom, ktoré sa za posledné dva roky prepadlo až o desať priečok. „Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a západných krajín je však evidentný na príklade Rakúska, ktoré, hoci leží tesne pri Slovensku, je podľa rebríčka 16. najlepšou ekonomikou,“ konštatoval Oravec. Na prvých štyroch miestach rebríčka sa pritom aj napriek hospodárskej kríze oproti vlaňajšku takmer nič nezmenilo. Naďalej sa za najkonkurenčnejšiu ekonomiku považujú USA, nasledované Hongkongom, ktorý si oproti minulému roku vymenil miesto s tentoraz tretím Singapúrom. Na štvrtom mieste skončilo Švajčiarsko. Naopak, na chvoste rebríčka sa spomedzi hodnotených krajín umiestnili rovnako ako vlani Venezuela, Ukrajina a Argentína.

Index konkurencieschopnosti ekonomík, ktorý publikuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu v spolupráci s ďalšími organizáciami z celého sveta už od roku 1989, porovnáva a hodnotí 329 rôznych kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach, a to ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. V oblasti ekonomického vývoja má Slovensko v tomto roku okrem reálneho rastu HDP dobre hodnotenú aj otvorenosť ekonomiky, naopak medzi slabými stránkami je aj nízka úroveň priamych investícií slovenských firiem do zahraničia. V oblasti efektívnosti vlády je pozitívne hodnotená okrem daňového systému aj podpora zahraničných investorov, na druhej strane medzi najslabšie hodnotené oblasti patrí aj vysoké odvodové zaťaženie, kvalita právneho prostredia či vládne zásahy do podnikania a dotácie štátnym podnikom. V efektívnosti podnikov má pozitívne hodnotenie okrem nízkych nákladov na pracovnú silu aj transparentnosť finančných inštitúcií a vhodná regulácia rizík na finančnom trhu. Naopak, slabé hodnotenie má dostupnosť kvalifikovaných topmanažérov, priemerný počet odpracovaných hodín ročne či podiel aktív bankového sektora na HDP. V infraštruktúre štúdia pozitívne hodnotí napríklad prístup k vode a základným tovarom, mieru investícií do telekomunikácií či zaistenie budúcich dodávok energií. Slabé hodnotenie má naopak úroveň výdavkov na vedu, výskum a vzdelávanie.