Slovensko si v porovnaní kvality podnikateľského prostredia s ostatnými krajinami v tomto roku pohoršilo. Podľa najnovšieho vydania štúdie Doing Business 2014 totiž Slovensko v rebríčku 189 štátov kleslo o šesť miest na 49. priečku. V rámci Visegrádskej štvorky si ako jediné polepšilo o tri miesta v hodnotení Poľsko a skončilo na 45. mieste. Maďarsko medziročne pokleslo o dve miesta na 54. miesto a zhoršila sa aj pozícia Českej republiky, a to o sedem miest na 75. priečku. Absolútnym lídrom v kvalite podnikateľského prostredia je podľa zverejneného rebríčka, ktorý zostavuje Svetová banka, Singapur nasledovaný Hongkongom a Novým Zélandom.
Podľa štúdie zaznamenalo Slovensko najväčší prepad pri zakladaní podnikania, a to až o 28 miest na 108. priečku. Prepad o tri miesta na 53. priečku zaznamenalo Slovensko aj pri vybavovaní stavebného povolenia. Pokles o dve miesta vykázala aj oblasť registrácie nehnuteľnosti, kde sa Slovensko umiestnilo na 11. mieste. Rovnaký pokles o dve miesta na 42. priečku sa dotkol aj oblasti získania úveru, o dve miesta klesla aj ochrana investorov na 115. miesto a platenie daní so 102. miestom.
Pozitívnu zmenu naopak zaznamenala oblasť cezhraničného obchodu o tri miesta na 108. pozíciu a zlepšenie o jednu pozíciu na 65. miesto zaznamenalo získanie elektrického pripojenia pre novú budovu. Bez zmeny oproti hodnoteniu z minulého roka zostalo vymáhanie plnenia zmluvných záväzkov na 65. mieste a riešenie insolvencie na 38. mieste.
Exminister hospodárstva Juraj Miškov pripisuje zhoršenie postavenia Slovenska predovšetkým politike vlády Roberta Fica. „Tak, ako sa väčšina krajín na svete snaží zlepšiť podnikateľské prostredie a uľahčiť podnikanie, tak vláda Roberta Fica ide presne opačným smerom. Všetko komplikuje, predlžuje a predražuje,“ povedal Miškov. Ako dodal, kým na Slovensku trvá založenie firmy 18 a pol dňa a vyžaduje si to sedem právnych úkonov, na Novom Zélande založenie podniku trvá menej ako jeden deň.
Štúdia Svetovej banky hodnotí napríklad podmienky zakladania a rušenia firiem, dostupnosť úverov, cezhraničný obchod alebo platenie daní. Štúdia neskúma všetky aspekty podnikateľského prostredia, ktoré môžu mať dopad na firmy a investorov. Svetová banka napríklad v porovnaní krajín nevyhodnocuje bezpečnostnú situáciu, makroekonomickú stabilitu, korupciu, kvalifikáciu pracovnej sily alebo stabilitu finančných systémov.