Politici sa vo vyspelých krajinách väčšinou zaoberajú tým, čo najviac trápi spoločnosť. Medzi najväčšie problémy na Slovensku nepatrí heroín, ale stravovací lístok. Nie je to nič zvláštne, veď intelektuálna úroveň politikov nachádza odraz v hlbokomyseľných problémoch, ktoré riešia.

Politikom ležali stravovacie lístky v žalúdku tak hlboko, že sa dostali na pretras v parlamente. Čo tam po nezamestnanosti, rozvodovosti, právach homosexuálov… „Gastráče“, ako sa im medzi pospolitým ľudom zvykne hovoriť, mali tento mesiac prím. Musel o nich rokovať dokonca aj parlament. Pomaly, ale isto sa vyrovnali podobným mediálnym kauzám ako sú zmenky Slovenského plynárenského priemyslu, alebo bytu šéfa SPP. Podľa databázy TRIAS novinári vyplodili o stravovacích lístkoch dvadsať textov rôznej dĺžky, žánru a štýlu. Aj tu sa potvrdila vedúca úloha politických strán pri vplyve na tlač ako kolektívneho propagandistu, agitátora a organizátora tentoraz stravovacích lístkov.

Na pero zaútočila aj osoba najpovolanejšia, poslanec Vladimír Maňka. Ten v parlamente presadil zmenu zákona, ktorou sa upravuje nakladanie so stravnými poukážkami.

Tak ako halucinogénne látky aj gastrolístky môžu mať škodlivý účinok na organizmus pracujúcich, ktorých ich dostávajú aby mohli nasýtiť prázdne žalúdky. Škodlivé účinky na pracujúcich majú vtedy, keď ich pracujúci vymieňajú v obchodoch za iné tovary ako za potraviny. Býva to väčšinou za tabak a alkohol.

Poslanec Vladimír Maňka presadil, aby sa lístky na stravovanie dali používať len na teplú stravu. Netreba zabúdať, že poslanec je členom Strany demokratickej ľavice. Tá svojich voličov v posledné roky zabáva tým, že jej funkcionári niečo navrhnú, ale vedenie strany s tým nesúhlasí. Pri lístkoch na stravovanie to nebolo inak ako v prípade privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Kto vie ako to bude pri reforme systému dôchodkového zabezpečenia.

Lístky na stravu existovali už pre rokom 1989. Vydával ich štátny podnik Reštaurácie. Podobali sa lístky do kina. Mali vyblednutú ružovú farbu a menovitú hodnotu 12 Kčs. To v tých časoch to stačilo na vyprážaný syr a hovädziu polievku. Už vtedy sa však stravné lístky dali dať do obehu iným spôsobom ako premenou na teplú stravu. U čašníka sa dali vymeniť za peniaze. Preto pochválen buď „gastráč“, buď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja….