Slovensko na rozdiel od Maďarska či Poľska nezavedie voči členom Európskej únie (EÚ) rovnaké obmedzenia prístupu na svoj trh práce, aké voči kandidátom prijala práve väčšina pôvodných štátov spoločenstva.

Na svojom dnešnom rokovaní o tom rozhodla slovenská vláda s tým, že uprednostnila radšej okamžité otvorenie slovenského pracovného trhu aj keď Ministerstvo práce bolo skôr za zavedenie recipročných bariér. Mimo Veľkej Británie a Írska totiž obmedzia voľne zamestnávanie pracujúcich z nových pristupujúcich krajín všetky ostatné štáty pôvodnej európskej pätnástky.

Hovorca rezortu práce Martin Danko však pre TASR uviedol, že pre nich to nebola principiálna otázka nakoľko z okamžitého otvorenia nehrozia pre slovenský pracovný trh žiadne riziká. „Záujem o prácu u nás medzi ľuďmi z iných štátov nie je veľký. Dôležité pre nás je, že vláda by mala teraz vyvíjať maximálne úsilie, aby sa bariéry nastolené pôvodnými členmi únie čo najrýchlejšie minimalizovali,“ hovorí Danko.

Maďarsko a Poľsko však pristupujú k zavedenie ochranných opatrení v úplne rovnakom rozsahu a nedotkne sa to teda iba Veľkej Británie a Írska. Česká republika podobne ako Slovensko podľa informácii TASR z jej Ministerstva práce zatiaľ neuvažuje o zavedení odvetných opatrení na ochranu svojho pracovného trhu a má ísť o postoj celej vlády. Západný sused SR bude ale sledovať situáciu na svojom trhu práce a ak by došlo k rastu nezamestnanosti pristúpi tiež na prechodné opatrenie.

Premiér slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda a aj minister financií Ivan Mikloš sa už aj na nedávnom summite EÚ v Bruseli vyjadrili, že zavádzanie rovnakých obmedzení prílevu pracovnej sily z EÚ považujú za neefektívne a najlepšou odpoveďou na postup členov únie je podľa nich realizácia reforiem. Tá by mala zabezpečiť vytváranie pracovných príležitostí v domácom prostredí.

Aj v samotnom materiáli o otváraní slovenského trhu, ktorý predložili ministri práce a zahraničných vecí sa uvádza, že rozhodnutie pristupujúcich krajín môže vplývať na postoje ľudí a politikov terajších členov únie, na základe ktorých sa EÚ zhodla maximálne na 7-ročnom prechodom období pre úplné otvorenie svojho pracovného trhu. Ak Slovensko teraz plne otvára svoj trh, má to byť podnetom pre členské štáty, aby aj oni zvážili opodstatnenosť prechodných období. Aj terajšie rozhodnutie SR ale nevylučuje kedykoľvek počas siedmich najbližších rokov využiť takzvanú ochrannú klauzulu a obmedziť prílev pracovníkov z ostatných pristupujúcich krajín v prípade vážneho ohrozenia alebo narušenia trhu.

Stanovisko Slovenska v schválenej podobe dostanú nótou zastupiteľské úrady tých členských štátov EÚ, ktoré sa po 1. máji rozhodli pre ochranné opatrenia. Rakúsko a Nemecko ohlásili zavedenie 7-ročného prechodného obdobia na voľný pohyb pracovníkov, Francúzsko 5-ročné a Belgicko, Fínsko, Grécko a Luxembursko v trvaní 2 rokov. Počas rovnakého obdobia chcú chrániť svoj trh aj Španielsko a Portugalsko, avšak s určitými výnimkami, napríklad pri sezónnom zamestnávaní. Nové opatrenia prijíma aj Dánsko a Holandsko a o zavedení 2-ročného prechodného obdobia, počas ktorého budú naďalej vyžadovať pracovné povolenia, rozhodujú aj Švédsko a Taliansko.