Slovensko zaostáva za plnením európskych záväzkov v oblasti energetických úspor. Konštatoval to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ). Slovensko sa zaviazalo prijať opatrenia energetickej efektívnosti a znižovať energetické nároky verejných budov každý rok o 52,17 gigawatthodiny do roku 2020. „Tento cieľ sa však podarilo splniť len jediný raz, a to v roku 2015. V ostatné sledované obdobie bol tento záväzok splnený len na 63 % v roku 2014, a na 44 % v roku 2016,“ informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

Jedným z hlavných dôvodov neplnenia záväzku energetickej efektívnosti je podľa úradu fakt, že Bratislavský samosprávny kraj je vylúčený z prijímania financií z európskych fondov. Väčšina budov ústredných orgánov štátnej správy sa pritom nachádza práve v tomto regióne. „Financovanie takej dôležitej kapitoly je nedostatočné a neexistuje ani alternatívny spôsob či viaczdrojové financovanie pre Bratislavský kraj. Národný fond energetickej efektívnosti, ktorý mal slúžiť na podporu financovania obnovy verejných budov, nebol doteraz vytvorený,“ doplnila Dobáková.

NKÚ odhalil nedostatky pri hodnotení projektov žiadateľov o dotácie, ako aj pri samotnom prideľovaní dotácií. „V niektorých prípadoch rezort dopravy a výstavby schválil dotáciu skôr, ako žiadateľ ukončil verejné obstarávanie. Pri kontrole sa zistilo, že Environmentálny fond pridelil dotáciu aj na také budovy, ktoré na to nemali oprávnenie, či rozhodol o viacnásobnom poskytovaní podpory jednému subjektu na etapy,“ zdôraznila Dobáková.

Vláda od roku 2015 určila na obnovu 139 objektov. Vyčlenená suma za roky 2016 a 2017 predstavovala viac ako 28,6 milióna eur. Za kontrolované obdobie však boli obnovené len dve budovy. NKÚ poukazuje na skutočnosť, že financovanie obnovy relevantných budov nebude možné zabezpečiť len z fondov EÚ, ale je potrebné hľadať ďalšie možnosti financovania. „Z výsledkov kontroly vyplynulo, že okrem nedostatočného finančného zabezpečenia realizácie obnovy verejných budov sa neplní ani časový harmonogram ich obnovy. Závažným nedostatkom je tiež neexistencia celkových údajov v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti o zdrojoch a sumách financovania obnovy budov, ako aj nedostatky v personálnej politike,“ upozornila Dobáková.

Na to, aby si Slovensko plnilo svoje záväzky v oblasti energetických úspor verejných budov, NKÚ odporúča, aby kompetentné orgány zabezpečili čo najskoršie čerpanie zdrojov v rámci európskych fondov a znížili administratívnu záťaž v procese ich prideľovania. Podľa NKÚ je dôležitou úlohou pre vládu SR ustanoviť hlavného koordinátora a gestora plnenia cieľov energetickej únie do roku 2020. „Tiež je potrebné určiť jasné pravidlá, ktorým budovám je možné poskytnúť finančný príspevok pre opatrenia na zníženie energetických nákladov,“ uzavrela Dobáková.

Kontrolované obdobie predstavovali roky 2014 až 2016 a skontrolované boli Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Ministerstvo životného prostredia SR a Environmentálny fond. Hlavným cieľom kontroly bolo zhodnotiť výsledky plnenia opatrení prijatých na zvyšovanie energetickej efektívnosti verejných budov, preveriť počet obnovených budov, ako aj zistiť úsporu energie a finančné zabezpečenie. Pokiaľ si Slovenská republika nebude dôsledne plniť záväzky, ku ktorým sa zaviazala, hrozia jej zo strany Európskej komisie sankcie.