Spomedzi všetkých tranzitívnych postkomunistických krajín zaznamenalo Slovensko v minulom roku druhý najvyšší čistý prílev priamych zahraničných investícií (PZI) pripadajúci na jedného obyvateľa. Rovnako na druhej priečke sa SR umiestnila v rebríčku podľa podielu PZI na hrubom domácom produkte (HDP). V oboch prípadoch nás predbehla Česká republika. Vyplýva to z predbežných údajov Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD).

Čistý prílev PZI do SR dosiahol v minulom roku podľa banky 1,5 mld. amerických dolárov. Celkom do stredoeurópskych, balkánskych a pobaltských postkomunistických ekonomík vlani prišlo podľa odhadu EBRD 20,83 mld. USD, na čom sa Slovensko podieľalo 7,2 percentami.

Po prepočítaní na jedného obyvateľa sa Slovensko s 278 dolármi predbehlo v skupine transformujúcich krajín Poľsko (240 USD) a zaradilo sa za ČR s 436 USD na obyvateľa. Vyšší objem čistých PZI sa odrazil aj na vysokej hodnote podielu na vytvorenom HDP. Prílev kapitálu dosiahol 7,4 % HDP, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 3,8 percentného bodu. Česká republika dosiahla 8,9-percentný podiel PZI na vytvorenom produkte, za Slovenskom nasledovalo Bulharsko (6,8 %), Poľsko (5,9 %) a Estónsko (5,7 %). V priemere podiel priamych zahraničných investícií na HDP dosiahol v regióne 4,3-percentnú úroveň.

Aj napriek vysokému rastu investícií v minulom roku má Slovensko celkovo nízku úroveň PZI vzhľadom na deficit z predchádzajúcich období. SR v rokoch 1989 až 2000 zaznamenala čistý prílev PZI v objeme 3,611 mld. USD, čo po prepočítaní na jedného obyvateľa predstavuje 669 USD. V tom istom období zaznamenalo Maďarsko prílev 1935 USD na obyvateľa a ČR 1884 USD. Vyšší podiel zahraničných investícií ako SR zaznamenali i Estónsko, Litva, Chorvátsko, Slovinsko a Poľsko. Slovensko sa tak umiestnilo až na 8. priečke, pričom zaostalo aj za priemerom regiónu, ktorý predstavuje 782 USD priamych zahraničných investícií na obyvateľa.