Podľa júlového Indexu ekonomickej slobody (IES) je Slovensko siedmou ekonomicky najslobodnejšou postkomunistickou krajinou spomedzi hodnotených 14 postkomunistických krajín. Index vypracovala Nadácia F. A. Hayeka v spolupráci s kanadským Fraser Institute a ďalšími vyše 50 nezávislými inštitútmi z celého sveta. Na piatkovej tlačovej konferencii Michael Walker, prezident Fraser Institute ocenil, že Slovensko bolo jednou z prvých postkomunistických krajín, kde sa odštartoval projekt ekonomickej slobody.
Dokonca v roku 1995 bolo podľa Walkera spomedzi postkomunistických krajín štvrtou najslobodnejšou. „Slovensko pokleslo v posledných rokoch v rebríčku nie preto, že by tu transformácia neprebiehala, ale preto, že transformácia v iných krajinách prebiehala rýchlejšie,“ konštatoval Walker. Ak chce byť Slovensko podľa Walkera medzi lídrami postkomunistických krajín, musí tempo reforiem zrýchliť, lebo konkurencia medzi štátmi je veľká.
Slovensko podľa Walkera zaostáva hlavne v dvoch oblastiach, v ktorých bodové hodnotenie krajiny je nižšie ako priemer postkomunistických krajín. Prvou je činnosť vlády, rozsah verejných výdavkov a prerozdeľovanie transferov. Druhou je regulácia úverov, podnikateľského prostredia a trhu práce. Krajina je preto v júlovom rebríčku na 77. mieste medzi štátmi zaradenými do ekonomicky menej slobodných krajín. „Súčasne to ale predstavuje veľkú príležitosť na uskutočnenie veľké skoku v rebríčku ekonomickej slobody,“ dodal Walker.
Ako informoval riaditeľ nadácie F. A. Hayeka Ivan Švejna, súčasný index je zostavený z údajov zozbieraných z pred dvoch rokov. Údaje zhromažďujú inštitúcie ako Svetová banka, Medzinárodný menový fond či Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. IES hodnotí 123 krajín, v ktorých však žije 91 % svetovej populácie, pričom na prvom mieste rebríčka sa nachádza Hongkong.
Index ekonomickej slobody berie do úvahy 38 kritérií v 5 skupinách. Jednotlivé skupiny tvoria vplyv štátu na ekonomiku, ochrana vlastníckych práv, stabilita cien a meny, sloboda obchodnej výmeny a kapitálových tokov a rozsah regulačných zásahov do fungovania finančného trhu, trhu práce a do podmienok vstupu do podnikania.