V indexe ekonomickej slobody si Slovensko polepšilo podľa posledných údajov z roku 2010 o 0,7 bodu. So 7,45 bodu z desiatich sa tak posunulo z 36. priečky na 33. miesto spomedzi 144 hodnotených krajín. Ekonomická sloboda, teda miera štátnych zásahov a regulácie, tak bola podľa rebríčka v našej krajine porovnateľná napríklad s Nemeckom, ktoré skončilo na 31. priečke, či 25. Maltou a Nórskom. Vyplýva to z hodnotenia, ktoré zostavuje 75 mimovládnych organizácií z celého sveta, vrátane slovenskej Nadácie F. A. Hayeka, združených pod vedením kanadského Fraser Institute.

Najlepšie umiestnenie dosiahlo Slovensko v oblasti menovej stability, v tomto ukazovateli naša krajina obsadila dokonca piatu priečku spomedzi všetkých 144 porovnávaných štátov. Tradične vysoké bodové hodnotenie získala naša krajina aj za slobodu medzinárodného obchodu, kde skončila na 17. mieste. „Vďaka konsolidačnému úsiliu minulej vlády si Slovensko mierne polepšilo aj v oblasti celkovej miery prerozdeľovania v ekonomike. Napriek tomu sme v tomto parametri skončili celkovo až na 80. mieste,“ skonštatoval analytik Nadácie F.A. Hayeka Tomáš Púchly. Slovensko podľa neho dlhodobo zaostáva najmä v oblastiach, ako sú nezávislosť súdnictva, ochrana vlastníckych práv a vymožiteľnosť práva. „V oblasti byrokratických požiadaviek sme si v porovnaní s rokom 2009 dokonca mierne pohoršili,“ uviedol pre agentúru SITA Púchly.

Ekonomická sloboda, ktorú autori rebríčka hodnotia podľa niekoľkých kritérií, sa v roku 2010 vo svete celkovo posilnila. V kontexte prijímaných opatrení proti dôsledkom hospodárskej a finančnej krízy je však výhľad do budúcnosti podľa zostavovateľov indexu neistý. Najslobodnejšou krajinou sveta z ekonomického pohľadu je podľa indexu naďalej Hongkong, ktorý dosiahol hodnotenie 8,9 bodu. Tesne ho nasledujú Singapur, Nový Zéland a Švajčiarsko. Najmenej slobodnými krajinami sú Venezuela, Mjanmarsko a Zimbabwe.

Index ekonomickej slobody je jedným z ukazovateľov vzťahu medzi ekonomickou slobodou a vplyvom na spoločenské problémy. Ekonomicky najslobodnejšie krajiny podľa Indexu ekonomickej slobody majú najvyššiu úroveň HDP na obyvateľa i rastu reálneho HDP, najnižšiu mieru chudoby, najvyššiu mieru ľudského rozvoja, najnižšiu mieru korupcie a najvyššiu priemernú dĺžku života obyvateľov.