Slovensko by malo inflačné kritérium splniť so značnou rezervou
Februárová inflácia síce oproti januáru zrýchlila, okrem potravín ju však potiahlo aj imputované nájomné, ktoré sa do harmonizovanej inflácie nezapočítava
Februárová inflácia napokon skončila mierne nad očakávaniami analytikov. Kým trh predpokladal rast spotrebiteľských cien na úrovni 3,9 %, podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ) dosiahla februárová inflácia 4 %. Ťahúňom však boli okrem cien potravín aj ceny imputovaného nájomného, ktoré sa nezapočítava do harmonizovanej inflácie, a tak splnenie maastrichtského inflačného eurokritéria so značnou rezervou vypadá podľa analytikov naďalej veľmi reálne.
Medziročná harmonizovaná inflácia by tak podľa odhadov trhu mala byť na podobnej úrovni ako v januári. „Vzhľadom k tomu, že výraznú časť rastu inflácie v národnom meraní ovplyvnilo imputované nájomné, ktoré nie je súčasťou spotrebného koša európskej harmonizovanej spotrebiteľskej inflácie, očakávame, že index HICP by mal vzrásť o 0,2 % medzimesačne, čo by malo znamenať mierne zrýchlenie jeho medziročnej dynamiky na úroveň 3,3 % z 3,2 % v januári,“ konštatoval analytik VÚB banky Martin Lenko. Väčšina trhu však predpokladá, že vo februári bude harmonizovaná inflácia stagnovať na januárových hodnotách, teda na 3,2 %.
Mesiac pred hodnotením pripravenosti na prijatie eura tak bude Slovensko naďalej plniť inflačné kritérium s veľkou rezervou. Tá by mala byť okolo jedného percentuálneho bodu, čo by malo dávať krajine dobré šance na kladné posúdenie plnenia kritéria. „Diskusie o cenovej udržateľnosti sa síce asi uskutočnia, no pri takejto značnej rezerve by prijatie eura malo získať súhlas. Navyše, slovenská medziročná harmonizovaná inflácia bola v januári rovnaká ako rast cien v eurozóne, čo dáva zástupcom Slovenska dodatočné argumenty do diskusie,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Dopytové tlaky v inflácii sú pritom podľa analytikov značne limitované a sekundárne efekty z vysokých cien potravín a ropy sú zatiaľ mierne. Pre centrálnu banku tak zverejnené údaje nepriniesli zásadnejšie informácie. „Tak ako v predchádzajúcich mesiacoch stále platí, že inflácia je ťahaná hlavne nákladovými faktormi, ktoré nie je možné ovplyvniť menovou politikou. Okrem toho sú menové podmienky reštriktívnejšie vďaka silnej korune. Národná banka Slovenska sa však zrejme bude usilovať, aby inflačné očakávania zostali na nízkej úrovni,“ konštatovala analytička ČSOB Silvia Čechovičová, podľa ktorej by do rozhodnutia o prijatí Slovenska do eurozóny mali zostať sadzby slovenskej centrálnej banky bez zmeny a následne by sa mali harmonizovať so sadzbami Európskej centrálnej banky.
0,003
1,250
