Slovenskí podnikoví finančníci pred vstupom do eurozóny
Na margo nedávnej 6. konferencie sme oslovili prezidenta asociácie Andreja Révaya
Na 6. ročníku SAF /Bratislava, 8.-9. októbra 2008/ najviac rezonovali otázky problémov financovania podnikov. V akom konkrétnom kontexte?
– Ukázalo sa, že sme dobre predvídali situáciu práve tým, že sme zaradili do programu riešenie reštrukturalizácie firiem ako dôsledku finančnej krízy v podnikaní, respektíve, že sme detailne analyzovali bariéry získavania financií zo štrukturálnych fondov EÚ z pohľadu posilňovania konkurencieschopnosti podnikov a zvyšovania hospodárskeho rastu. V tomto kontexte optimálne zapadli i témy, v ktorých guvernér NBS Ivan Šramko i štátny tajomník ministerstva financií František Palko zdôrazňovali potrebu silnej podpory podnikania a vzdelávania so zameraním na znižovanie daňového zaťaženia, investícií do infraštruktúry a obmedzovanie administratívnych a obchodných bariér.
Na rokovaní, ale aj v kuloároch konferencie sa nedal obísť fakt, že terajšia finančná kríza sa sotva vyhne akémukoľvek kontinentu a akejkoľvek krajine, teda ani Slovensku…Hľadali ste na konferencii nejaké konkrétne východiská?
– Pokiaľ ide o hľadanie východísk z finančnej krízy, tak tie neboli určite primárnym cieľom tejto konferencie. Treba povedať, že tak guvernér NBS ako i štátny tajomník ministerstva financií nespochybnili fakt, že sa finančná kríza nedotkne Slovenska, či našich podnikov. V tejto fáze je pre podniky /ako akcentovali ďalší zahraniční i domáci aktéri konferencie / veľmi dôležité, aby si vôbec uvedomili rozsah finančnej krízy, ako aj zdražovania finančných zdrojov, postupného obmedzovania prístupu k týmto zdrojom, a samozrejme následne k ich čoraz efektívnejšiemu využívaniu. SAF sa však zameria v krátkom období na diskusiu o dôvodoch vzniku finančnej krízy, jej dôsledkoch a možností ako jej predchádzať, a hlavne v konkrétnych parametroch slovenských podnikov efektívne túto krízu riešiť.
SAF zohrala veľmi dôležitú úlohu v celom procese prípravy podnikov pri prechode na euro.
Garantom i koordinátorom viacerých relevantných krokov boli Ivan Šramko, guvernér NBS a Elena Kohútiková, vrchná riaditeľka VÚB, a.s., ktorí získali cenu Slovenskej asociácie podnikových finančníkov. Ako reagovali na takéto ocenenie zo strany slovenskej podnikovej finančnej komunity?
– Áno, SAF dlhodobo spolupracovala a spolupracuje tak s Ivanom Šramkom, ako aj s Elenou Kohútikovou na príprave podnikov na vstup do eurozóny. Keďže guvernér NBS má záštitu nad programom konferencie už 6 rokov a pani Kohútiková pravidelne na konferenciách veľmi prínosne a konštruktívne vystupuje, dá sa povedať, že už od vzniku stratégie prijatia eura v roku 2003 až po prijatie Slovenska v roku 2008 do menovej únie, sme vzájomne o týchto otázkach intenzívne komunikovali. Keďže SAF z pohľadu podnikov, na základe tejto komunikácie, vníma vstup do eurozóny jednoznačne ako možnosť ďalšieho otvorenia trhu a znižovania transakčných nákladov, ocenila menovaných „cenou SAF za prínos v oblasti podnikových financií“. SAF brala do úvahy najmä skutočnosť, že sa podieľali nielen na tvorbe a príprave zásadných materiálov, ale v tak krátkom čase a pri tak zložitých spoločensko-politických podmienkach, podstatnou mierou prispeli k úplnej integrácii Slovenska do EÚ. Pokiaľ sa týka prijatia ocenenia, myslím si, že im je obom vlastné, že ocenenie prijali skôr ako záväzok pre ďalšiu prácu (i spoluprácu so SAF), čo je pre Slovenskú asociáciu podnikových finančníkov dobrým odrazovým môstikom do budúcnosti, kedy Slovensko i naše podniky budú integrálnymi členmi eurozóny. Úlohy a výzvy, ktoré nás čakajú, totiž nebudú malé a ani automaticky riešiteľné, no v tímovej práci som vždy videl záruku úspechu. To sa týka každého podniku a celkovo i našej asociácie.
Andrejovi Révayovi, prezidentovi Slovenskej asociácie podnikových finančníkov, sa za rozhovor poďakoval Jozef Knížat.
0,003
0,001
