Slovenské elektrárne, a.s. ukončili podľa predbežných a neauditovaných výsledkov minuloročné hospodárenie s čistým ziskom vo výške 754,755 mil. Sk pri celkových nákladoch 58,217 mld. Sk a výnosoch 58,972 mld. Sk. Na stretnutí s novinármi o tom informoval generálny riaditeľ a predseda predstavenstva elektrární Vincent Pilár.

Prevádzkový zisk predstavoval 3,524 mld. Sk, výroba elektrickej energie dosiahla 27 215 GWh, čo predstavuje plnenie plánu na 101,8 %.

Rok 2000 ukončili Slovenské elektrárne podľa neauditovaných výsledkov s čistým ziskom 47,2 mil. Sk pri celkových nákladoch 51,6 mld. Sk a výnosoch 51,65 mld. Sk. Prevádzkový zisk bol v roku 2000 najvyšší od vzniku akciovej spoločnosti SE, a to takmer 8,4 mld. Sk.

Privatizácia menšinového podielu Slovenských elektrární, a.s. (SE) nebude jednoduchá. Pred jej začiatkom sa totiž musia splniť viaceré úlohy a problémom ostáva zadlženosť, ktorá pri základnom imaní 41,855 mld. Sk dosahuje 58 mld. Sk. Medzi nevyriešené záležitosti elektrární patrí podľa Pilára napríklad havarovaná elektráreň A-1. Privatizačný poradca vlády, spoločnosť PricewaterhouseCoopers, bude podľa Pilára musieť navrhnúť riešenie daného problému v spolupráci so Štátnym fondom likvidácie jadrových energetických zariadení.

Nevyjasnená ostáva tiež vládou navrhnutá zámena energetickej časti vodného diela (VD) Gabčíkovo, ktoré vlastnia SE, za VD Žilina. Zámena má naplniť zmluvu s Maďarskom, podľa ktorej má byť VD Gabčíkovo v správe štátu, teda v tomto prípade štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Žilina. S vyňatím gabčíkovskej elektrárne z aktív SE však nesúhlasia úverujúce banky. „Nemožno sa čudovať, kým inštalovaný výkon gabčíkovskej elektrárne je 720 megawattov (MW), výkon VD Žilina dosahuje iba 72 MW,“ konštatoval riaditeľ SE.

Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku prezentovalo názor, že tender na predaj 44,79 % akcií SE by mohli spustiť už v roku 2002. Ukončiť by sa mal v nasledujúcom roku.

Za účelom reštrukturalizácie úverov z minulého roku plánujú Slovenské elektrárne, a.s. (SE) v tomto roku emitovať na londýnskych trhoch medzinárodné dlhopisy, ktorých hodnota môže dosiahnuť až 200 mil. USD. Elektrárne zrealizujú emisiu len ak sa podarí upísať 100 % jej hodnoty. Po odrieknutí pridelenia štátnych záruk na emisiu eurobondov v hodnote 2,9 mld. Sk koncom minulého roka chcú SE emitovať dlhopisy bez štátnej záruky.

Aranžovaním emisie sa stane buď syndikát japonských bánk alebo európsky bankový dom. O podrobnostiach pripravovanej emisie 5-ročných dlhopisov budú zástupcovia SE ešte rokovať.

Vydanie dlhopisov má elektrárňam pomôcť vykryť tohtoročnú úverovú službu, ktorá má dosiahnuť okolo 13 mld. Sk. Financovanie zostávajúcej časti dlhovej služby pokryjú elektrárne úverom v sume 7,3 mld. Sk od skupiny bánk, medzi ktorými figurujú Slovenská sporiteľňa (SLSP), Tatra banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD). SE zabezpečia úver pohľadávkami vyplývajúcimi z dlhodobých zmlúv o dodávkach elektriny pre slovenské Slovalco. EBRD vlastní spolu s nórskou Norsk Hydro väčšinu akcií Slovalca.

Ako agentúru SITA informoval hovorca EBRD Ben Atkins, v rámci podpory reštrukturalizácie energetického sektora SR poskytne banka zábezpeku na pôžičku elektrární od SLSP vo výške 3,62 mld. Sk. Spolu so skôr poskytnutou pôžičkou od Citibank a Tatra banky vo výške 90 mil. USD majú prostriedky podľa Atkinsa slúžiť na reštrukturalizáciu dlhu SE.

Celkové bankové úvery SE predstavovali koncom minulého roka 58 mld. Sk. Počas roku elektrárne dosiahli ich zníženie o vyše 1 mld. Sk. Z celkovej vlaňajšej dlhovej služby SE vo výške približne 17 mld. Sk predstavovali splatné úvery 5,9 mld. Sk, ktoré boli garantované štátom. Hoci vláda vyslovila súhlas s poskytnutím štátnej záruky na celú sumu, SE zrealizovali vlani štátne záruky len v sume 3 mld. Sk keďže chýbal súhlas Úradu pre štátnu pomoc SR. V tomto roku predstavuje výška splatných úverov so štátnou zárukou 7,3 mld. Sk. Podľa zástupcov SE by odsúhlasenie záruk vládou nemalo byť problémom.