Druhým faktorom, ktorý by malo vplývať na znižovanie dynamiky rastu zahraničnej zadlženosti SR, je celkové zhoršenie situácie na zahraničných finančných trhoch. NBS ďalej predpokladá aj postupné zlepšovanie vývoja platobnej bilancie SR. Tlačovú agentúru SITA o tom dnes informoval hovorca NBS Ján Onda. Zatiaľ najaktuálnejší údaj o vývoji zahraničnej zadlženosti je z konca októbra 1997, kedy dosiahla 10,269 mld. USD, čo je približne 56 % ročného hrubého domáceho produktu. Po prvýkrát tým došlo k prekročeniu psychologickej hranice zadlženosti 10 mld. USD. Za prvých desať mesiacov roka 1997 došlo k viac ako 30-percentnému rastu zahraničnej zadlženosti SR. Celkový krátkodobý dlh k ultimu októbra bol NBS 4,7 mld. USD, pričom najviac predstavovali krátkodobé zahraničné záväzky komerčných bánk a podnikateľských subjektov, ktoré dosiahli 4,51 mld. USD. Krátkodobé zadlženie SR tak predstavuje 45,8 % celkovej zahraničnej zadlženosti SR a viac ako 25 % ročného HDP. Podľa NBS je nárast krátkodobého zadlženia podnikovej sféry priamym dôsledkom vývoja obchodnej bilancie. Prevažná časť dovozov tovarov investičnej aj neinvestičnej povahy určených na tuzemskú spotrebu, bola totiž financovaná dovoznými úvermi. Stredno a dlhodobá zadlženosť podnikov pritom rástla v dôsledku rozbehnutia rozsiahlych investičných projektov v súkromných i štátnych podnikoch v SR. Ďalším dôležitým faktorom bol pritom rast zadlženosti komerčných bánk. NBS ju spája s internacionalizáciou komerčného bankovníctva, pod čím NBS rozumie etablovanie pobočiek zahraničných komerčných bánk SR. Rast zahraničnej zadlženosti bankového sektora súvisel podľa NBS aj so zvýšeným zapojením slovenských komerčných bánk do obchodovania na medzinárodných finančných trhoch. Tým došlo k prirodzenému nárastu devízových záväzkov tohto sektora, ktoré však boli vo výraznej miere kompenzované nárastom devízových aktív bánk. Pozitívom vývoja zahraničnej zadlženosti v posledných dvoch rokoch podľa NBS bolo, že nedošlo k nárastu krátkodobej zahraničnej zadlženosti vlády ako aj dlhov garantovaných vládou. Pozitívne hodnotí centrálna banka aj opatrenia realizované Národnou bankou Slovenska a vládou, ktoré spôsobili zníženie dynamiky nárastu dovozov. „To si nevyžadovalo zvýšenie dynamiky ich financovania prostredníctvom krátkodobých dodávateľských úverov,“ povedal Ján Onda.