Za najrozumnejší spôsob uloženia voľných finančných prostriedkov považujú obyvatelia Slovenska vklady v bankách a sporiteľniach. Zhruba 88 % obyvateľov považuje takúto investíciu za „skôr rozumnú“ alebo „veľmi rozumnú“. V popularite investičných príležitostí nasleduje nákup nehnuteľností, životné poistenie, stavebné sporenie, dôchodkové pripoistenie, nákup valút, nákup drahších vecí, po ktorých človek dlhšie túži, a viac ako polovica obyvateľov ešte považuje za rozumnú investíciu priplatiť si za nadštandardné zdravotné poistenie. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Markant pre správcovskú spoločnosť J&T Asset Management, a.s., ktorý skúmal postoje a rozhodovanie Slovákov pri investovaní, predovšetkým do podielových fondov. Na prieskume sa v dňoch 21. júna až 3. júla zúčastnilo 986 respondentov nad 18 rokov.
V porovnaní s prieskumom z júla 1996 respondenti viac verili valutám, životnému a zdravotnému poisteniu. Popularita ostatných investičných šancí skôr poklesla, najmä nákupy drahších vecí a zlata. Podľa prieskumu zníženie úrokových sadzieb odradilo 8 % obyvateľov od ukladania peňazí v bankách a ďalších 16 % znížilo objem vkladov. Až 37 % však peniaze do banky neukladá. Každý piaty obyvateľ SR je pozitívne naklonený k možnosti investovať do cenných papierov, takmer 63 % by však do nich neinvestovalo. Spomedzi rôznych cenných papierov by respondenti investovali najviac do zahraničných cenných papierov, ale využili by aj podielové listy, akcie z technologického sektora a zahraničné dlhopisy.
Takmer všetci respondenti vedia opísať banku či sporiteľňu a tri štvrtiny aj obchodníka s cennými papiermi a dve tretiny doplnkovú dôchodkovú poisťovňu. Nebankový subjekt naproti tomu pozná len niečo vyše polovice respondentov a podielový fond či investičnú spoločnosť ešte menej. Za nebankovú spoločnosť pokladajú obyvatelia najmä Drukos, B.M.G. Invest či spoločnosť Sun. Viacerí spájajú nebankové spoločnosti s pyramídovými hrami.
Správcovskú spoločnosť väčšina respondentov považuje za správcu bytov a domov. Podobne pojem podielový fond je vo verejnosti dosť neznámy. Vyše dve tretiny Slovákov by do podielového fondu vôbec neinvestovalo, opačný postoj má 11 % obyvateľstva. Výška investície by dosahovala väčšinou 10 tis. Sk, medzi „populárne“ čiastky patrili aj hodnoty 50 tis. Sk, 5 tis. Sk a 20 tis. Sk. Priemerná čiastka dosiahla 30 tisíc korún. Za zaujímavý výnos z investície považujú obyvatelia Slovenska úroveň 15 – 35 %. Pre každého piateho respondenta je zaujímavý výnos od 15 %. Výnosy nad 30 % však začínajú považovať skôr za špekulatívne ako motivujúce.
Viac ako 40 % Slovákov si spomedzi investičných spoločností spomenie na Drukos a B.M.G. Invest, pričom ich poznalo takmer 80 % resp. dve tretiny respondentov. Do žiadnej nebankovej spoločnosti zatiaľ neinvestovalo 85 % obyvateľov. Naopak 12 % už ponuku nebankových subjektov využilo, z toho 5,8 % obyvateľov investovalo do B.M.G. Invest a 2,1 % do Drukosu Výnos. Len 3 % respondentov sú rozhodnuté investovať do podielových fondov a ďalších 15 % o tom uvažuje, naopak vyše tri štvrtiny obyvateľov o takejto investícii neuvažuje.
Len 2 % Slovákov považuje svoju finančnú situáciu za „veľmi dobrú“, keďže môže dosť šetriť. Medzi potenciálnymi investormi je pritom ich podiel 4,1-percentný. Takmer 23 % Slovákov, resp. vyše 36 % potenciálnych investorov do podielových fondov, považuje svoju situáciu za „dobrú“, s možnosťou menších úspor. Viac ako dvom pätinám respondentov nezostáva na sporenie, hoci príjmy pokrývajú ich potreby. Za „skôr zlú“ považuje svoju finančnú situáciu každý piaty Slovák a ako „zlú“ ju hodnotilo 11,4 % respondentov. V porovnaní s výsledkami obdobného prieskumu v júli 1996 menej respondentov označuje svoju situáciu za „zlú“ alebo „skôr zlú“ a mierne sa zvýšil podiel domácností hodnotiacich svoje financie ako dobré. Iba približne 15 % domácností predpokladá, že v tomto roku ušetrí viac ako 10 tis. Sk, kým v prípade potenciálnych investorov do podielových fondov je to 30-percentný podiel.