Švajciarskej cokoláde, ktorá patrí už desatrocia k poznávacím znameniam krajiny, sa napriek nepriaznivým okolnostiam vo svete darí. Hoci domáci predaj minulý rok pre nezvycajne vysoké letné horúcavy a slabšiu turistickú sezónu mierne poklesol, výrobcovia si túto stratu vynahradili na trhoch v zahranicí. Export napriek silnejúcemu švajciarskemu franku medzirocne vzrástol o pät percent. Oživenie prišlo tradicne na konci roka, ked dopyt „vytiahli“ vianocné sviatky.

Švajciarski výrobcovia vyprodukovali za minulý rok vyše 142-tisíc ton cokoládových výrobkov a polotovarov, co predstavuje objem v hodnote takmer 1,3 miliardy švajciarskych frankov (37 miliárd Sk). K tradicným výrobkom patria tabulkové cokolády a darcekové balenia bonboniér. K nim sa pripocítavajú aj polotovary urcené na dalšie spracovanie, napríklad kakaový prášok.

Export smeroval do vyše 130 krajín sveta a pocas minulého roka dosiahol 70-tisíc ton. Toto množstvo predstavuje takmer polovicu celkovej produkcie krajiny. Najvýznamnejšou destináciou bolo Nemecko, kam mierila tretina exportu. Nemecko patrí spolu so Švajciarskom ku krajinám, v ktorých sa na obyvatela každorocne skonzumuje najviac cokolády. Za minulý rok to bolo vyše desat kilogramov, pricom jedna štvrtina z tohto množstva pochádzala práve zo Švajciarska.

Zacala to Milka

Dalšími krajinami, kam cokoláda smeruje, sú Francúzsko a Velká Británia. Objem švajciarskeho exportu do týchto oblastí zaznamenal za dva roky tretinový nárast. Menej sa už darí cokoláde na americkom trhu, kde jej predaj stagnuje. Dvadsatpercentný rast dovozu zaznamenalo aj Taliansko a Portugalsko, hoci ich spotreba na osobu nedosahuje ani štvrtinu nemeckej. Sladkému pôžitku sa dobre darí aj v severských krajinách Európy a v krajinách bývalého východného bloku. Naopak, s najmenším záujmom sa stretáva v arabskom svete a v Ázii, kde je v mnohých oblastiach úplne nedostupná. Najhoršie obdobie zažíva v Japonsku. Krajina vychádzajúceho slnka znížila jej dovoz o tretinu. Za úspešne presadzovaným marketingovým obrazom dobytka pasúceho sa v lone panenskej alpskej prírody krajiny helvétskeho kríža, ktorá je rodiskom cokolády, ako ju poznáme dnes, sa skrývajú ustavicne inovované receptúry a zlepšujúce sa technológie výroby. Hoci kakaové bôby používali už Indiáni v dnešnej Latinskej Amerike, skutocnú cokoládu z kakaovej hmoty vyrobili až Švajciari. Ich prístup spôsobil v tomto odvetví potravinárstva revolúciu.

Významné miesto patrí najmä Philippovi Suchardovi, ktorý vyvinul jedinecnú metódu praženia kakaových bôbov. Svoj spôsob však verejnosti nikdy neprezradil. Ako vôbec prvý na svete si dal zaregistrovat ochrannú známku, ktorá mala jeho sladké zlato zabezpecit pred vykrádacmi nápadov. Jeho firma v roku 1901 vytvorila cokoládovú legendu Milka, ktorej názov je utvorený z prvých slabík nemeckého pomenovania mlieka a kakaa (milch a kakao). Už v tom case sa balila do fialového obalu s obrázkom pasúcej sa kravy a švajciarskych Álp v pozadí. Jeden z jeho rodákov, Daniel Peter, zacal v roku 1875 do cokolády pridávat mlieko a vytvoril tak mliecnu cokoládu. Krajina v tom case zažívala cokoládový boom. Rocný vývoz sa pohyboval na úrovni pätsto ton. O niekolko desatrocí neskôr, pred zaciatkom prvej svetovej vojny, to už bolo takmer 30-tisíc ton.

Velkým otáznikom budúcnosti, ktorý spracovatelom kakaa vyvoláva vrásky na cele, je vývoj cien kakaových bôbov. Tie zaznamenali pocas minulého roka na komoditných burzách nevídaný rast. Kakaové bôby sú surovinou, z ktorej sa extrahuje kakaové maslo i kakaový prášok. Oboje slúži ako základ pri výrobe cokolády.

Drahé kakao

Na britskej burze London International Futures an Options Exchange dosiahli ceny bôbov v závere minulého roka vyše 1 600 libier za tonu, co bol viac ako pätnástrocný rekord. Hlavným dôvodom rastu sa stal ozbrojený konflikt v Pobreží slonoviny. Potýcky medzi farmármi a pristahovalcami z iných castí krajiny i zo zahranicia, ktoré vypukli na konci leta, sa ustavicne stupnujú. Do nepokojov sa z casu na cas zapájajú aj ozbrojené vládne sily.

Co sa týka pestovania kakaovníkov, krajina sa sústreduje predovšetkým na produkciu kvalitného konzumného kakaa. Tá predstavuje každorocne vyše 1,2 milióna ton kakaových bôbov, co je takmer polovica celkovej svetovej produkcie. Práve nepokoje, ktoré v krajine nastali, znemožnujú pestovanie a prepravu suroviny v požadovanom množstve. Za posledné roky produkcia mierne poklesla, pricom dopyt po kakau neprestajne rastie. Problémy v regióne najviac postihujú európskych producentov, ktorí sú závislí od afrických dodávatelov. Konkurencný americký trh zásobujú krajiny Latinskej Ameriky, predovšetkým Brazília, Venezuela a Ekvádor.

So zvyšovaním cien sa výrobcovia vyrovnávajú po svojom. V snahe nehýbat koncovými cenami z obáv pred poklesom predajnosti sa utiekajú k znižovaniu objemov kakaového prášku a masla vo finálnych produktoch. Ich objem by sa v štandardnej cokoláde mal približovat úrovni dvoch tretín. V opacnom prípade by sa výrobok nemal pokladat za cokoládu. Oblúbenou náhradou bývajú rastlinné tuky. Pod nátlakom niektorých európskych krajín schválila Európska únia normu, podla ktorej rastlinné tuky v cokoládových výrobkoch nesmú presiahnut pät percent.