Ocitli ste sa niekedy v krajnej núdzi? Horel vám byt a bolo vás treba dostat do bezpecia z desiateho poschodia? Mali ste vážnu dopravnú nehodu, pri ktorej vás vyslobodzovali zo zdemolovaného auta? Zatopila vám povoden spodné casti domu? Potrebovali ste zlikvidovat náhle objavené hniezdo bodavého hmyzu na balkóne?

Akiste viete, že v takýchto prípadoch vám pomocnú ruku podali hasici záchranári. Je to práca pre tvrdých chlapov. Rozhodujúcu úlohu v tomto dôležitom povolaní hrá odvaha, telesná kondícia, technická zdatnost a velmi casto aj osobná statocnost, riskovanie vlastného života nevynímajúc.

Jeden príklad za všetky: 14. októbra 2002 vznikol velmi nebezpecný požiar na stácacom stanovišti propán-butánu v Martine-Priekope. Zachvátil nielen železnicnú, ale aj automobilovú cisternu na prevoz plynu. V oboch bolo 35 ton vysoko výbušného plynu. Vodic automobilovej cisterny skoncil s tažkými popáleninami v nemocnici. Aby sa predišlo obrovskému výbuchu, hasicom nezostávalo nic iné len zacat s hasením a ochladzovaním automobilovej cisterny, ktorá stála v tesnej blízkosti dalších šiestich železnicných cisterien s celkovým obsahom 200 ton plynu. (Na porovnanie, výbuch dvojkilogramovej propán-butánovej bomby dokáže znicit rodinný dom.) V blízkosti požiaru boli obytné budovy, prevádzka a sklady. Ako prvá sa k požiaru dostala martinská hasicská jednotka pod velením majora Pavla Pokrievku. Pomáhali jej hasici zo Sucian a z Priekopy. P. Pokrievka si uvedomil vážne ohrozenie železnicnej trate i obyvatelov Martina. Obe horiace cisterny totiž stáli proti sebe, cím sa vzájomne nahrievali. Jediným riešením bolo odsunút ich od seba do bezpecnej vzdialenosti. Teplota v mieste zásahu však dosahovala 1 000 °C, pricom trhala plechy a ohýbala železo. Cisterny sa museli z bezprostrednej blízkosti

(3 – 4 m) chladit silným prúdom vody. S nasadením vlastného života napokon hasici odtiahli horiacu železnicnú cisternu z dosahu plamenov automobilovej cisterny. Ked sa P. Pokrievka pokúšal zatvorit ventily na rozžeravenej automobilovej a železnicnej cisterne, hrozilo mu, že sa vznieti. Aby sa tak nestalo, kolegovia ho ustavicne „udržiavali“ pod prúdom studenej vody. Po úspešnom lokalizovaní plamenov sa uhasená cisterna vplyvom tepla pohla a znovu vznietila. Napriek tomu

P. Pokrievka postupne uzatvoril oba ventily a podarilo sa predíst stratám na ludských životoch a tažko vycíslitelným materiálnym škodám. „Všetci sme mali obavy. Ohne šlahali vysoko a hrozilo, že rozžeravené plechy povolia a plyn vybuchne. Keby sa tak stalo, je nielen po nás, ale aj po mnohých obyvateloch Martina. A inak? Bol som normálne v robote,“ komentoval P. Pokrievka. Necudo, že za prejavenú statocnost mu Hasicský a záchranný zbor udelil medailu Za hrdinský cin.

Málo na výplatu

Po tragických udalostiach 11. septembra 2001 v USA dostal význam práce hasicov nový rozmer. Verejnost ich už nevníma len ako likvidátorov požiarov, ale ako ludí, ktorí svoje životy nasadzujú pri teroristických cinoch, nebezpecenstvách vo výškach, hlbkach, vo vzduchu i vo vode, pri tažkých dopravných nehodách, ekologických haváriách. Je preto zarážajúce slabé financné ohodnotenie ich neuveritelne tažkej práce u nás.

Bratislavskí hasici odchádzajú. Zákon o štátnej službe siahol hasicom na platy. Niektorí sa stažujú, že dnes majú o polovicu menej. Tak zneli predchádzajúci mesiac titulky novinových a televíznych správ. „U hasicov som štyri roky, teraz mám plat 6 470 Sk,“ tažká si jeden z clenov Hasicského a záchranného zboru (HaZZ) z Bratislavy. „Nezistoval som to, výška platu je osobná záležitost, nepovedal však celú pravdu. Po štyroch rokoch služby má urcite viac,“ hovorí prezident HaZZ Jozef Paluš a ochotne predkladá doklady. Zo mzdových predpisov sa dozvedáme, že tarifný plat hasica záchranára po štyroch rokoch služby je 6 980 Sk. K tomu poberá približne tisíckorunový hodnostný príplatok mesacne. „Kedže pracuje v zmenovej službe, dostáva dalšie príplatky 2 – 3-tisíc korún mesacne. Napriek tomu si myslím, že práca hasica nie je ohodnotená primerane,“ dodáva J. Paluš.

Dôveryhodnost obcanov k HaZZ dosahuje 90 %. Príslušníci dostávajú množstvo dakovných listov z rôznych oblastí, kde zachranovali život a majetok ludí. Objem mzdových prostriedkov pre hasicov je však daný množstvom financií vyclenených zákonom o štátnom rozpocte. Konkrétny objem mzdových prostriedkov na rok 2003 dostalo Prezídium HaZZ až v šiestom kalendárnom týždni. „Kedže sme presne nevedeli, s akou sumou môžeme pocítat, mohli sme bratislavským hasicom vyplatit v prvom mesiaci 2003 iba nárokovatelné zložky mzdy. Okrem toho, diferencované odmenovanie jednotlivých hasicov podla nárocnosti a výsledkov práce je možné až po urcitom období ich pôsobenia v zbore,“ prezrádza vrchná inšpektorka a hovorkyna Prezídia HaZZ Alena Buceková. Prezídium HaZZ si je vedomé, že vzhladom na nárocnost práce ide skutocne o nízke príjmy. Bude preto hladat možnosti, ako nepriaznivý stav zmenit.

Kumulácia úloh

Výrazným zlomom v živote slovenských hasicov bol rok 2002. Po dlhom case sa zmenil termín požiarnik na oznacenie hasic záchranár. Dockali sa aj historicky prvého zákona, ktorý rieši ich pracovné podmienky. Nové postavenie a stanovenie dalších úloh priniesli aj zmenu organizacnej štruktúry a potrebu rozšírit zbor o nové zložky. Zákonom c. 438/2002 Z.z. sa od 1. januára 2003 zmenil zákon c. 315/2001 Z.z. o Hasicskom a záchrannom zbore. Okrem funkcných miest v schválenej systematizácii boli v zmysle uznesenia vlády SR c. 527/2002 do zboru zahrnuté aj transformované Záchranné brigády zboru v Malackách, Žiline a v Humennom (predtým vojenské záchranné útvary civilnej ochrany), ako aj Mestský hasicský a záchranný útvar (predtým zbor) hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Zaclenením týchto zložiek pracuje od 1.1.2003 v novej systematizacnej štruktúre HaZZ 4 200 príslušníkov v štátnej a 360 zamestnancov vo verejnej službe.

Nárokové a nadtarifné zložky platu 235 hasicov v Mestskom hasicskom a záchrannom útvare hl. mesta Bratislavy za január 2003 predstavovali

3,8 milióna korún, co v priemere znamená 16 300 Sk. Hasici, ktorí nesplnajú zákonom stanovené podmienky (maturitnú skúšku), boli zaradení do prípravnej štátnej služby, kde je ich tarifný plat zo zákona o 10 resp. 20 percent nižší. „Nie je to nový problém. Požiadavka maturity u hasicov v najnižších funkciách je z roku 1992. Tí, ktorí mali viac než 45 rokov, dostali doživotnú výnimku zo vzdelania a mohli zostat v pôvodných funkciách. Mladším zákon urcil povinnost zacat do dvoch rokov študovat. Desat rokov je dost dlhý cas na splnenie zákonom predpísanej podmienky,“ konštatuje J. Paluš.

S hasicmi z ostatného územia Slovenska HaZZ nemá problémy. Vytváral im totiž dobré podmienky na doplnenie vzdelania.

Bratislava a Slovensko

„Poskytujeme potrebné štúdium na našej Strednej škole požiarnej ochrany v Žiline. Absolvovanie tohto typu školy však nie je podmienkou. Dobre sa uplatnia aj chlapci zo stavebnej ci strojníckej priemyslovky i absolventi štvorrocných ucnovských odborov s maturitou,“ hovorí J. Paluš.

Zvyšok Slovenska požiadavky na vzdelanie reš-pektoval a v zmysle toho aj konal. Bratislavskí hasici však do roku 2002 patrili pod Magistrát hlavného mesta, ktorý im nedokoncené vzdelanie toleroval. Po zmene zákona, ktorý v roku 2003 zaclenil Mestský hasicský a záchranný zbor hl. mesta Bratislavy pod HaZZ, nemohol tento štátny orgán ignorovat zákon. Preto 19 ludí kvôli nesplneniu kvalifikacných predpokladov zo zboru odišlo. „Dvaja z nich dokladovali, že sa v júni 2003 podrobia maturitnej skúške. Zatial nepracujú v štátnej službe, ale v pomocných funkciách verejnej služby,“ vysvetluje J. Paluš.

Boli to práve bratislavskí hasici, ktorí sa petíciou domáhali „zrovnoprávnenia“ s ostatnými hasicmi na Slo-vensku. Národná rada SR im vyhovela prijatím zákona c. 438/2002 Z.z. Zrovnoprávnenie však znamená nielen sociálne výhody štátneho zamestnanca, ale aj splnenie kvalifikacných nárokov a zrovnoprávnenie v systéme odmenovania.

Celkový pocet výjazdov hasicov HaZZ v minulom roku bol 31 461. Na hasicov v hlavnom meste SR z toho pripadlo 2 286 výjazdov. Zatial co jeden bratislavský hasic v zmenovej službe absolvoval 9,9 výjazdu, na zvyšku Slovenska je to 13,6, teda o 50 % viac. Ešte viac v neprospech bratislavských hasicov vyznieva porovnanie ich výjazdov s prácou hasicov v niektorých dalších okresoch. Napríklad v Nitre malo 78 hasicov v zmenovej službe 1 512 výjazdov, co je priemerne 19,3 na hasica. V Poprade (46 hasicov, 1 166 výjazdov) je priemer 25,3 výjazdu na hasica a v Banskej Bystrici (54 hasicov, 2001 výjazdov) pripadlo dokonca 37 výjazdov na jedného hasica.

Kritériom vcasnosti príchodu hasicov na miesto zásahu je plocha územia, na ktorú pripadá jeden hasic. V hlavnom meste Slovenska je to 1,6 km2, v Bratislavskom kraji 6,9 km2, v Košickom kraji 18,4 km2 a v ostatných krajoch vyše 20 km2.

„Pokial ide o výšku poplatku za prácu v zdraviu škodlivom, prípadne rizikovom prostredí, stotožnujeme sa, že by mal byt vyšší. Vzhladom na výrazné rozdiely vo vytaženosti hasicov v jednotlivých okresoch je však neobjektívne dávat ho paušálne,“ pokracuje J. Paluš. Cerstvý údaj z januára 2003 hovorí jasnou recou: v Bratislave boli hasici na výjazdoch 672 hodín, co je priemer 3,1 hodiny na jedného. Ostatní hasici na Slovensku strávili v januári 2003 na výjazdoch 10 796 hodín (4,7 hodiny na jedného), co je o 50 % viac než ich bratislavskí kolegovia. „Bratislavu nemôžeme odmenovat inak než zvyšok Slovenska. Aj ked zopár ludí odíde, garantujem, že úroven hasicskej a záchrannej cinnosti nebude o nic horšia ako inde na Slovensku,“ slubuje J. Paluš.

Krívajúca technika

Slovenskí hasici sú technicky pomerne dobre vybavení na záchranársku cinnost. Horšie je to s technikou na hasenie požiarov – je z rokov 1985 – 1990. K zásadnej obmene vozového parku odvtedy nedošlo. Po roku 1989 však pribúdali mimoriadne udalosti, ktoré nemal kto sanovat. „Kedže postihnutí sa obracali na nás, financné prostriedky sme nasmerovali do technickej vybavenosti na záchranársku cinnost. Odcerpali nám však prostriedky na základnú hasicskú techniku. Jej vekový priemer je dnes viac než 15 rokov,“ hovorí J. Paluš.

Negatívom tohto stavu je neprimerane drahá údržba a opravy. „Na stanici síce stojí šest cisterien, ale akcieschopné sú len tri. Ostatné cakajú, kedy bude dostatok financných prostriedkov na opravu.“ Hasicskú techniku HaZZ vyrobili ešte v bývalej Ceskoslovenskej republike. Záchranárska technika je už zväcša z dovozu.

V porovnaní so Slovenskom je Ceská republika v hasicskej technike vpredu. Obnova vozového parku bola plynulá. Cesi svoju techniku úplne modernizovali, takže rýchlost a úcinnost zásahu má parametre modernej doby. „V záchranárskej technike sme však na porovnatelnej úrovni s Ceskou republikou,“ tvrdí J. Paluš. Podobne ako na Slovensku, ceskí hasici a záchranári patria pod ministerstvo vnútra a majú prioritu. Na rozdiel od slovenských kolegov však zarobia neporovnatelne viac – až 22-tisíc ceských korún.