Ministri financií a šéfovia národných bánk krajín G7 rokovali o celom rade otázok. V prvom rade išlo o krízu v Argentíne a v Japonsku, ktoré by mohli záporne vplývať na oživenie svetovej ekonomiky. Na rozhovoroch v kanadskej metropole sa zúčastnili aj zástupcovia Španielska, ktoré v súčasnosti plní funkciu rotujúceho predsedníctva Európskej únie (EÚ), šéf Medzinárodného menového fondu (MMF) Horst Köhler a prezident Svetovej banky James Wolfensohn.

Aj keď na stretnutí nebola Argentína zastúpená, situácia v tejto latinskoamerickej krajine bola ústrednou témou rokovaní. Najvýznamnejšou otázkou pritom bolo to, kedy a za akých podmienok bude medzinárodné spoločenstvo znovu ochotné poskytnúť Argentíne úvery. Argentínsky minister hospodárstva Jorge Remes Lenicov navštívi v najbližších dňoch sídlo MMF vo Washingtone. Ako je známe MMF v decembri pozastavil Argentíne svoj pomocný program vo výške 22 miliárd dolárov, pretože Buenos Aires nebolo schopné zredukovať deficit svojho rozpočtu na dohodnutú úroveň. Teraz sa Lenicov s balíkom nových reformných opatrení chce pokúsiť obnoviť finančnú podporu MMF svojej krajine, uviedli rakúske noviny Die Presse.

MMF v uplynulých týždňoch vyčítali, že príliš dlho podporoval menovú politiku Currency Boardu, to znamená pevne stanovený kurz argentínskeho peso voči doláru. Od Argentíny sa predovšetkým očakáva, že najprv pripraví dlhodobý koncept ozdravenia štátneho rozpočtu a zníženia zadĺženosti. Už na začiatku stretnutia krajín G7 však bolo jasné, že sa neočakáva schválenie nijakého rozhodnutia ani plánu pre Argentínu.

Ministri financií a šéfovia ceduľových bánk rokovali v Ottawe aj o programe odpustenia dlhov pre najviac zadĺžené rozvojové krajiny a o akčnom pláne pre Afriku. Plán majú schváliť v spolupráci s africkými krajinami na summite krajín G8 (G7 plus Rusko), ktorý sa uskutoční koncom júna v Kanaskise v kanadských Skalnatých horách.

Účastníci schôdzky diskutovali aj o stave svetovej ekonomiky, kurzoch mien a o možných vplyvoch obchodného deficitu USA na kurz doláru. V tejto súvislosti sa do popredia dostala aj pretrvávajúca hospodárska kríza v Japonsku, ktoré predstavuje druhú najväčšiu ekonomiku na svete. Japonské hospodárstvo trpí pokračujúcou defláciou – ceny klesajú, japonský majetok (predovšetkým podniky) stráca svoju hodnotu a spotrebitelia utrácajú menej v očakávaní ďalšieho poklesu cien, namiesto toho, aby vydávali peniaze a tým prispeli k oživeniu ekonomiky.

Zdá sa, že Japonsko chce úmyselne oslabiť jen, aby importovalo za vyššie ceny a tým zastavilo defláciu v krajine. Táto politiky vzbudzuje obavy predovšetkým v USA, uviedol americký minister financií Paul O´Neil, ktorý sa obáva zníženia konkurencieschopnosti amerických exportérov.

V posledných dňoch nadobudol brizanciu aj ďalší japonský problém. Podľa posledných údajov úradu pre finančný dozor, sa objem nedobytných úverov všetkých japonských finančných ústavov odhaduje na viac ako 35,7 miliárd jenov v porovnaní s predchádzajúcim odhadom 32,5 miliárd jenov. Nezávislí analytici sa však obávajú, že skutočný rozsah zlých bankových pôžičiek sa skrýva.