Najvyspelejšie krajiny skupiny G7 nedokázali prísť na sobotňajšom stretnutí v Palerme so žiadnym novým návrhom ohľadne odpustenia dlhov chudobným krajinám, za čo si vyslúžili ostré reakcie zo strany aktivistov, ktorí čakali pokrok v tejto otázke. V komuniké, zverejnenom po stretnutí, ministri financií a šéfovia centrálnych bánk krajín G7 oznámili, že do tzv. iniciatívy pre ťažko zadlžené chudobné krajiny HIPC (Heavily Indebted Poor Countries initiative) zaradili v minulom roku 22 z najchudobnejších krajín sveta.

Taktiež prisľúbili prijať opatrenia, aby tieto krajiny čerpali v najbližších rokoch výhody z HIPC, čo im môže priniesť odpísanie dvoch tretín dlhov. Avšak zo strany G7 nezaznela žiadna reakcia na požiadavky aktivistov, aby sa do HIPC zahrnulo viac krajín a aby nezávislí audítori vykonali kontrolu v inštitúciách ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond (MMF) s cieľom zistiť ich schopnosť rozšíriť mieru odpustenia dlhov.

Členovia G7 – Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a USA – sa v sobotu dohodli na podpísaní existujúceho medzinárodného cieľa o redukcii svetovej chudoby na polovicu do roku 2015. Avšak analytici tvrdia, že tento cieľ sa nepodarí splniť do stanoveného termínu, ak nedôjde k veľkorysejšiemu odpisovaniu dlhov. Mnohé chudobné krajiny totiž míňajú na splácanie dlhov viac ako na vlastné zdravotníctvo a vzdelávanie spolu.

Spomínaných 22 najzadlženejších chudobných krajín získalo určité zmiernenie výšky dlhovej služby, avšak plné odpustenie dlhov je vzdialené na roky, ak k nemu vôbec niekedy dôjde. Ich dlhová služba sa znížila iba o tretinu a krajiny stále platia bohatým veriteľom v rámci splátok 2 mld. USD ročne. Avšak táto suma by mohla rýchlo poklesnúť o pol miliardy dolárov, ak by MMF a Svetová banka zrušili celú dlhovú záťaž týchto krajín. Tento krok by stál ročne Svetovú banku 196 mil. USD a MMF 287 mil. USD.

Na stretnutí G7 v Palerme sa taktiež Spojené štáty zaviazali, že nebudú „dávať Tokiu lekcie“, ako prispieť ku globálnemu ekonomickému rastu, pričom na adresu poklesu cien v Japonsku nevyjadrili USA „žiadne zvláštne obavy“. Predstavuje to výrazný rozdiel v porovnaní s Clintonovou vládou, ktorá periodicky poskytovala Japonsku podrobné ekonomické návody. Minister financií USA Paul O’Neill s cieľom ubezpečiť zmätené trhy na stretnutí uviedol, že zameranie USA v prospech silného dolára sa nezmenilo. Dodal, že akékoľvek prípadné zmeny v devízovej politike americká vláda zverejní.