Septembrové udalosti v USA zatienili zvláštny zápas kriketu v Johannesburgu. Odohral sa medzi jedným z juhoafrických mužstiev a reprezentáciou Indie na súkromnom štadióne. Bez ohľadu na vysokú športovú úroveň zápasu, divákov nebolo veľa. Pod farbistými africkými stromami boli zdržanliví predstavitelia podnikateľskej elity: šéfovia korporácií, ktorí nie nahlas vyjadrovali svoj súhlas s ďalšou „ranou“, niekoľko bankárov a jeden, či dvaja návštevníci z hmlistého Albiónu, ktorí pricestovali do Juhoafrickej republiky kvôli nákupu diamantov.

Súkromné ihrisko patrí rodine Oppenheimerovcov. Jedným z hráčov juhoafrického kriketového mužstva bol Johnattan Oppenheimer, syn a pravdepodobne nástupca súčasného šéfa firmy De Beers Nicka Oppenheimera. Mnohí z návštevníkov poznajú Johnattana podľa tváre, ale málo kto pozná 31 ročného podnikateľa osobne. Pravnuk zakladateľa najväčšej juhoafrickej priemyselnej a diamanty ťažiacej korporácie je dosť zdržanlivý a snaží sa vyhýbať pozornosti médií. Rodina zakladateľov firiem De Beers a Anglo American chráni svoj osobný život pred zbytočnými pohľadmi.

Oppenheimerovci, ktorí sa podľa všeobecne rozšíreného názoru stali nekorunovanými kráľmi južnej Afriky, nevyhľadávajú spoločenské podujatia a preto sa nedostávajú do novinových časopiseckých titulkov. Harry Oppenheimer, starý otec Johnattana, bol v roku 1948 zvolený za poslanca juhoafrického parlamentu za liberálnu stranu. Dnes rodina Oppenheimerovcov obmedzuje styky s politickými kruhmi na diskusie o stratégii firmy a debaty o využívaní ťažobných práv a prírodného bohatstva krajiny.

Momentálne Johnattan uprednostňuje byť v tieni otca ako predsedu predstavenstva spoločnosti De Beers a naberať od neho skúsenosti v riadení firmy. Podľa zvyku, ktorý panuje v rodine, Johnattan získal vzdelanie v Oxforde a teraz vedie časť spoločnosti De Beers, ktorá sa zaoberá výrobou priemyselných diamantov. Mnohí sú už dnes presvedčení, že predstaviteľ štvrtej generácie majiteľov De Beers bude mať čoskoro väčšie právomoci.

Mimochodom, otázka prechodu moci vo vnútri korporácie, bola vždy dosť veľkým problémom. Steven Kafner v knihe The Last Empire to vysvetľuje týmto spôsobom: „Niektorí šéfovia firiem Anglo American a De Beers dostávajú šialené peniaze, majú obrovskú zodpovednosť a majú takmer neobmedzenú moc. V žilách ani jedného z nich však nekoluje kráľovská krv.“

Skoro po tom ako bol vedením firmy poverený Nick Oppenheimer hovoril o určitom „pocite, ktorý žije vo vnútri rodiny, ktorý je ťažko opísať slovami.“ Možno že tento pocit vytvára nutnosť starostlivosti o firmu a celé odvetvie, ktorému je rodina verná. Táto starostlivosť má väčšiu váhu ako osobné ambície a dočasné záujmy.

Dynastia Oppenheimerovcov si už skoro 100 rokov zachováva kontrolu nad rodinným podnikaním. Devíza korporácie znie: „Diamant bude vždy“. A dynastia Oppenheimerovcov. Reportér juhoafrického periodika The Mercury poznamenáva, že možno je to čudné, ale zodpovednosť za vedenie firmy bola vždy na pleciach mužskej časti rodiny. Ani jedna zo žien rodiny Oppenheimerovcov sa nikdy nepodieľala na tejto nie ľahkej činnosti.

V súčasnosti sa moc v korporácii nachádza v rukách tretej generácie zakladateľov firiem De Beers a Anglo American. Nicolaus Frank Oppeheimer, známy medzi najbližšími ako Nick, N. F. O. alebo vďaka hustej brade Kubánec, sa stal predsedom predstavenstva De Beers v roku 1998.

V rodine sa hovorí, že dedo Nicka, sir Ernest Oppenheimer bol podnikateľom telom aj dušou. Otec Nicka, Harry Oppenheimer bol filozofom, ktorý posledné roky života strávil veľa času v rodinnej knižnici čitaním Byrona. Nick je podľa rodiny človekom činu a podľa všeobecne rozšíreného názoru, Byron nie je pre neho.

Nick Oppenheimer sa narodil v roku 1945. Tak ako jeho otec, vzdelanie získal v Harrow a v jednej z najstarších škôl Oxfordu Christ Church College. Tam sa zaoberal štúdiom politiky, filozofie a ekonomiky. V roku 1968 začal pracovať vo firme Anglo American a o desať rokov sa dostal do predstavenstva spoločnosti De Beers. V roku 1968 sa oženil a v novembri 1969 sa narodil dlho očakávaný nástupca Johnattan Oppenheimer.

Nicka vždy priťahovalo podnikanie rodiny v oblasti ťažby a spracovania diamantov. Na rozdiel od jeho otca viac počúva názory podriadených, ktorí vedú oddelenia firmy. Verí v osobné kontakty rodiny Oppenheimer s inými rodinami, ktoré sa zaoberajú obchodovaním s diamantmi.

Súčasný šéf De Beers, podľa jeho vlastných slov, sa zvlášť nezaoberá politikou, ale udržiava blízke kontakty s celou vládou krajiny. Je však členom vedenia Detského fondu Nelsona Mandelu. Uzavrel niekoľko kontraktov, vďaka ktorým prešla podstatná časť aktív spoločností Johnic a J. C. I., predtým súčastí Anglo American, do rúk predstaviteľov farebného obyvateľstva Juhoafrickej republiky.

Nick Oppenheimer tvrdí, že žije „úplne normálny spôsob života“. Sám šoféruje vlastné auto, nechodí s ochrankou a nevyvoláva žiaden záujem papparazi.

Nick a jeho syn Johnattan sú milovníkmi kriketu. Súčasný šéf De Beers je nápomocný rozvoju tohto športu. V Johannesburgu má vlastný štadión a silné mužstvo. Každý zápas mladých mužstiev podporuje sumou asi 17 000 USD. Vďaka tomu má jeho mužstvo právo prvej hry s mužstvami, ktoré prichádzajú zo zahraničia.

Nick hovorí o sebe s patričnou dávkou sebairónie. Na otázku prečo potrebuje vlastné mužstvo hovorí: „Keď hráš kriket tak zle ako ja, tak je to jediný spôsob ako sa dá zúčastniť zápasu.“

Okrem kriketu má ešte jednu záľubu – vrtuľník. Raz, keď bol Johnattan druhým pilotom, absolvovali cestu s Londýna do Johannesburgu, kvôli ktorej prekonali celý africký kontinent.

Rodina Oppenheimerovcov tlači neponúka často podobné historky. Výnimkou bol prípad keď v susednej Zimbabwe Johnattan urobil bungee-jump z mostu nad Viktórinymi vodopádmi. Mal oblečený oblek a v ruke mal kufrík s písomnými materiálmi.

Nick hovorí, že rodinný princíp je jedným z najefektívnejších princípov riadenia firmy. Rodina však musí byť osvietená. Johnattan tvrdí, že je Afričan. To isté hovoril jeho otec, starý otec a dokonca prastarý otec, ktorý sa z Nemecka presťahoval do Veľkej Británie a potom do Juhoafrickej republiky. Zaujímavé je to čo povie predstaviteľ piateho pokolenia Oppenheimerovcov, Samuel, syn Johnattana.

Materiál bol publikovaný aj v časopise Investor.