Rozsah povodňových škôd v Českej republike bude rozhodne vyšší ako v roku 1997, keď voda zničila majetok za dve miliardy eur, teda 63 miliárd Kč, uviedla renomovaná európska inštitúcia Swiss Re. Prvé odhady idú až do výšky 90 miliárd Kč. „Stavebné škody sa budú pohybovať v rozmedzí šesť až deväť miliárd,“ mieni prezident Zväzu podnikateľov v stavebníctve Milan Veverka. Škody sa budú zvyšovať podľa toho, čo o stave domov povedia statici. Koľko ich bude treba strhnúť a koľkým pomôže oprava.

Počas týždňa sa v Česku zrútilo dvesto domov. Najväčšie straty hlásil Stredočeský kraj. V pražskom Karlíne bola podľa statikov životu nebezpečná až desatina budov. Doslova zlým snom je pohľad na torzo niektorých obcí. V Zálezliciach na Mělnicku odniesla voda tridsať rodinných domov a radnica predpokladá, že ďalších štyridsať budú musieť strhnúť.

Takzvané povodňové domy

Česká vláda ponúka ľuďom bez domova tri možnosti, ako vrátiť svoj život do normálnych koľají: môžu využiť nenávratnú dotáciu 150-tis. Kč, úver 800-tis. Kč na dvadsať rokov so 4-percentným úrokom alebo požiadať o bývanie v narýchlo vybudovaných domoch. Zaujímavý projekt pripravilo Ministerstvo poľnohospodárstva ČR. Takzvané. povodňové domy by mali byť postavené veľmi rýchlo – do troch mesiacov – z prostriedkov fondu bývania a povodňového fondu.

„Ich cena dosiahne 1,3 milióna Kč, z čoho 300-tisíc pripadá na dodávku dreva od š. p. Lesy ČR,“ tvrdí minister Jaroslav Palas a dodáva, že pôjde o obecné domy. „Záleží na obciach, či ich obyvateľom predajú napríklad formou dlhodobých splátok. Pozemkový fond je navyše schopný na výstavbu bezodplatne previesť parcely. Obce musia však mať jasno, kde stavať a kto v domoch bude bývať.“

Miliardy na bývanie

Foriem pomoci, ako zabezpečiť ľuďom postihnutých oblastí bývanie, je viacero. Pri dočasnom ubytovaní štát uhradí obci náklady až do výšky 250-tis. Kč na jednu mobilnú či montovanú ubytovaciu bunku. Pokiaľ sa obec rozhodne prebudovať nebytový objekt na bytový, uhradí jej štát náklady do výšky 200-tis. Kč. Ministerstvo pre miestny rozvoj podporí aj výstavbu nájomných bytov v poškodených oblastiach. Tu sa bude podieľať na nákladoch až do výšky 100 percent, pokiaľ si obec vyberie stavbu domov s dotovaným drevom od Lesov ČR. V iných prípadoch bude príspevok dosahovať maximálne 600-tisíc korún.

Ministerstvo pre miestny rozvoj spolu so Štátnym fondom rozvoja bývania okamžite uvoľnilo v prvej etape miliardu na pomoc postihnutým oblastiam, v ďalšej etape mala česká vláda rozhodnúť o ďalších miliardách.

Ľudia sú nepoučiteľní

Verejná mienka v ČR je jednotná v tom, že škody mohli byť omnoho nižšie, keby sa nestavalo v zátopových oblastiach. Je síce pravda, že Ministerstvo poľnohospodárstva ČR iba pracuje na vymedzení všetkých zátopových zón pozdĺž významných tokov, každý stavebník sa však mohol poučiť z povodní v roku 1997, ktoré zasiahli tretinu krajiny.

Na šiestich katastroch Zlínska bolo po povodniach v roku 1997 evidovaných vyše tisíc dlhodobo neobývaných a vyše šesťsto poškodených domov a bytov. Iba v šiestich prípadoch sa rodiny presťahovali. Úrady priznali, že povoľujú obnovu domov i v miestach, ktorými sa prehnala veľká voda.

Pozdĺž veľkých riek sa stavajú i továrne a supermarkety. Povodeň postihla napríklad dva supermarkety Kaufland v Českých Budějoviciach a Plzni. Vodný zákon pritom úradom zakazuje povoliť v tzv. aktívnej zátopovej zóne akékoľvek stavby. V ostatných zátopových oblastiach nesmú stáť napríklad čerpacie stanice či nemocnice. „Napriek tomu som videl v južných Čechách zatopených množstvo nových domov,“ konštatoval minister životného prostredia Libor Amrozek.

Ceny klesajú

Vo vyspelých krajinách Európy ceny rodinných domov a stavebných pozemkov zasiahnutých povodňami klesajú o 10 – 30 percent. V Česku dosiahol pokles 10 percent, no ponuka nepoškodených bytov a domov, najmä v oblastiach zaplavených storočnou vodou, rastie. Majitelia sa ich snažia speňažiť, kým sa ešte dá. Čoraz viac záujemcov o kúpu sa informuje aj o možnosti záplav. „Sú opatrnejší,“ hovorí Tomáš Bárta zo spoločnosti BIRT Consulting. „To by mohlo ceny nehnuteľností stlačiť dolu až o 30 percent v porovnaní s lokalitami, ktoré veľká voda neohrozuje.“

Voda ako riziko

Na Slovensku v Devíne spôsobil rozvodnený Dunaj škody odhadované na 45,1 milióna korún. Ohrozil 70 domov a 105 chát. Voda prenikla do 39 obytných domov. Niekde siahala len do výšky 40 – 60 cm, inde takmer po strop. Z 29 domov museli evakuovať obyvateľov.

„Jeden dom asi spadne, viaceré majú praskliny. Ľudia čistia domy od bahna. Treba vytrhať podlahoviny či už gumené, alebo drevené a všetko dôkladne vysušiť. Našťastie, počasie je priaznivé, niekde si pomáhajú ventilátormi za studena. Aj tak však potrvá 3 – 4 týždne, kým dom preschne,“ hovorí starosta Ján Novotný. Viacerí statici ponúkli obci svoje služby. Žiaľ, väčšina poškodených objektov sa nachádza v indunančnej (zátopovej) oblasti. Ich majitelia nebrali do úvahy takéto riziko.

Devín postihla tohto roku už druhá povodeň. Odstraňovanie následkov marcových záplav stálo obec 750-tis. Sk. Mala ich uhradiť vláda, zatiaľ sa tak nestalo. Odborníci tvrdia, že protipovodňový ochranný systém by vyšiel len na 250-tis. Sk.

V Komárne je najviac postihnutou oblasťou Alžbetínsky ostrov. Pritom pôvodní obyvatelia mesta tu nikdy nestavali, pretože priesaky spodných vôd spôsobujú problémy už pri výdatnejších dažďoch. Dnes na ostrove žije vyše 200 ľudí a väčšina domov je nových. Spodná voda tentoraz zaliala suterény a spodné časti domov. Ľudí však nebolo treba evakuovať.

Po opadnutí treba:

– Zabrániť ďalšiemu ohrozeniu domu (zosuvom zeminy zo svahu, pádom stromov atď.).

– Obrátiť sa na statika, ktorý navrhne spôsob, ako stabilizovať objekt i jeho jednotlivé časti (múry, preklady okien a dverí, stropy).

– Zvážiť potrebu odčerpania vody a odstránia naplavením.

– Osekať poškodené vrstvy omietky do výšky záplavovej vody.

– Odstrániť zo stien, podláh a povrchov vrstvy, ktoré by bránili vysušovaniu (drevené, či gumené podlahy, obklady, rôzne nátery).

– Dôkladne vysušiť vnútrajšok objektu prirodzeným prúdením vzduchu, prípadne ventilátorom. V chladnejšom počasí miernym prikurovaním.

– Ošetriť povrchy dezinfekčnými a podľa potreby aj protiplesňovými prípravkami. Nestavať nábytok blizko stien.

– Nechať si odborne navrhnúť komplexný súbor sanačných opatrení (nové vyspádovanie terénu v okolí domu, zlepšenie hydroizolácie základov a múrov, použiť vhodné sušiace omietky, prípadne aj vonkajší zatepľovací systém vhodný pre takto postihnuté objekty).