Slováci si od vstupu do Európskej únie (EÚ) slubujú zlepšenie výkonnosti ekonomiky, vyššiu životnú úroven, zníženie nezamestnanosti a viac pracovných príležitostí v clenských krajinách európskej pätnástky. „Celkový prínos nášho vstupu do EÚ by mal prevýšit urcité riziká,“ hovorí Richard Outrata z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. V roku 2002 sa podielal na projekte Štúdia o ekonomických a sociálnych dopadoch vstupu SR do EÚ.

Podla neho po vstupe SR do EÚ nastane rýchlejší rast HDP, zvýši sa produktivita práce a v dôsledku vyššieho podielu zahranicného kapitálu v našej ekonomike klesne nezamestnanost. Medzi možné riziká patrí odliv kvalifikovaných pracovníkov do ekonomicky vyspelých krajín s vyššími príjmami, ako aj nízka schopnost Slovenska využívat európske rozvojové fondy. Prvé roky clenstva SR v EÚ však nebudú jednoduché. Slovensko a ostatné kandidátske krajiny nevstúpia do EÚ ako plnoprávny a rovnocenný clen.

Predpokladá sa niekolko výnimiek a prechodných období – napríklad obmedzenie pre volné zamestnávanie našich pracovníkov v niektorých krajinách a pre dovoz niektorých výrobkov. Vstup Slovenska do EÚ za obdobných podmienok však do urcitej miery súvisí aj s podstatným zaostávaním našej ekonomiky (v úrovni HDP na obyvatela, cenovej a mzdovej hladine a podobne) za krajinami EÚ. Podla R. Outratu dosiahne Slovensko životnú úroven porovnatelnú s vyspelými európskymi krajinami až v rozmedzí rokov 2020 – 2025.

Lepší rating

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika vypracoval koncom roku 2002 štúdiu Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie. Jej autori predpokladajú, že po vstupe SR do EÚ dôjde k niekolkým okamžitým impulzom, ktoré môžu mat vplyv na zmeny podmienok v ekonomike SR už na zaciatku, ako aj v dalšom období clenstva v EÚ. Patria medzi ne predovšetkým: zníženie rizikovej prirážky investovania v SR a zlepšenie ratingu ako reakcia na zvýšenie dôveryhodnosti a bezpecnosti Slovenska, odbúranie colných bariér, pasových a colných kontrol (aj ked môže byt obmedzené niekolkými ochrannými klauzulami zo strany dnešných krajín EÚ).

V nadväznosti na impulz zvýšenej bezpecnosti a dôveryhodnosti krajiny sa po vstupe SR do EÚ ocakáva rastúci prílev mimoprivatizacných priamych zahranicných investícií a následne vyšší prísun financných zdrojov a know-how. „Pravdepodobne to bude hned od zaciatku vytvárat tlak na sprehladnovanie legislatívnych pravidiel na podnikanie, napríklad zjednodušenie skúšobníctva a vzájomné uznávanie certifikácií, a tlak na ochranu súkromného vlastníctva,“ hovorí hlavný ekonóm Slovenskej sporitelne Martin Barto.

Zároven sa predpokladá tlak na zvýšenie efektívnosti a kvality riadenia podnikov, vrátane zefektívnenia ich organizácie a investovania. Zvyšovanie kvality podnikov by mohlo následne prispiet na vytváranie podmienok na zlepšenie podnikatelskej klímy v podobe rastúcej kultúry podnikania, ktorá vytvorí tlak na dodržiavanie pravidiel podnikania, nápor na konkurenciu a na podnikanie v dlhodobejšom horizonte. Podmienkou je však vysoký podiel dlhodobejšie orientovaných zahranicných investorov, stotožnenie sa slovenských subjektov s pozitívnymi crtami podnikania zo Západu, ako aj preberanie dalších osvedcených formálnych i neformálnych noriem v spolocnosti.

Znižovanie nákladov

Okrem priameho impulzu, súvisiaceho so vstupom do EÚ, bude mat na celkové ekonomické prostredie významný vplyv aj tlak západoeurópskej konkurencie, ktorý je aj v súcasnosti a bude dalej bez ohladu na vstup SR do EÚ. Spolu s podmienkami na volný pohyb kapitálu, výrobkov a služieb a ciastocne aj pracovných síl môže mat vplyv na lahšie investovanie, presúvanie kapitálu, jednoduchšie podnikanie a nové podnikatelské príležitosti v krajinách dnešnej EÚ.

Nápor zahranicnej konkurencie zapôsobí pozitívne aj na spotrebitelov v podobe širšej ponuky tovarov a služieb s dôrazom na ich vyššiu kvalitu. Zároven bude predstavovat aj urcitý tlak na zvýšenie rastu produktivity práce najmä na už v súcasnosti pripravené a konkurencieschopné subjekty. „Problémy môžu nastat v prípade niektorých polnohospodárskych subjektov, najmä v dôsledku ich nižšej produktivity. Ich nedostatocná efektívnost v súcasnosti je do znacnej miery udržiavaná mäkkým financným prostredím, ktoré umocnuje selektívne pôsobiaca dotacná polnohospodárska politika. Uvedená deformácia, narúšajúca princíp slobodného trhu, sa však bude konzervovat aj po vstupe do EÚ,“ konštatuje ekonóm Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda. Má pravdu: prílišná váha dotácií do polnohospodárstva, a nielen do neho, brzdí ekonomickú výkonnost a produktivitu všetkých clenov EÚ.

Na znižovanie niektorých nákladov pozitívne zapôsobí odbúranie colných bariér, pasových a colných kontrol. Úspory z jednotných prepravných dokumentov a rýchlejší prenos informácií prispejú k znižovaniu nákladov. „Na rast nákladov podnikov, obyvatelov a vlády však budú výrazne pôsobit požiadavky EÚ na zavedenie a dodržiavanie spolocných štandardov v ochrane životného prostredia, bezpecnosti a ochrany zdravia pri práci. Niekolkostomiliardové „prístupové“ náklady môžu znamenat pre podniky prílišnú zátaž, brzdit ich vlastné rozhodovania (napríklad o investovaní) a zároven môžu limitovat ich výkonnost a konkurencieschopnost,“ myslí si Olga Reptová z M.E.S.A 10.

Podla prezidenta nadácie F. A. Hayeka Jána Oravca však skepsa nie je namieste. Pripomína, že životná úroven Slovákov bude predovšetkým závisiet od ich úsilia, schopností a vynaliezavosti. „V niektorých veciach sme už dokonca Európsku úniu predbehli. Slováci v posledných 10 -12 rokoch preukázali pocas transformácie velkú mieru adaptability na nové podmienky. Som presvedcený, že to dokážu aj po vstupe do EÚ.“

Nie všetci z tých, ktorí sú za vstup do EÚ, sú aj za diskusiu rôznych názorových a ideologických orientácií. Prognostik a ekonóm Infostatu Michal Olexa to však považuje za nevyhnutné. „V každom našom cine je nieco politické. Aj v diskusii o výhodách a nevýhodách, pozitívach, negatívach ci rizikách. Ak to budeme robit izolovane, neposunieme problematiku dalej. Jednoducho nedôjde k dialógu.“ Za ešte dôležitejšie ako reformy považuje M. Olexa prípravu myslenia ludí na úroven doby.

Migrácia pracovných síl

„Významnost štrukturálnej politiky, dokonca aj na zaciatku clenstva, by sa však nemala precenovat. Z rozpoctu síce dostane Slovensko viac ako do rozpoctu odvedie, avšak cistý výnos pravdepodobne nebude na zaciatku vyšší ako financná pomoc, ktorú by sme dostali v rámci predvstupových fondov, co je asi 123 mil. eur,“ dôvodí P. Gonda.

Pozitívne efekty štrukturálnej politiky sa prejavia postupne, pricom porastú s absorpcnou kapacitou regiónov v SR, bez ohladu na rýchlost formálneho clenstva. Na zamestnanost môže v dlhodobejšom horizonte pôsobit zvýšená schopnost ekonomických subjektov vytvárat nové pracovné miesta, napríklad malých a stredných podnikov, služieb a podobne. Významnejšie sa to predpokladá až v dlhodobejšom horizonte. Krátkodobo môže prevážit tlak na prepúštanie zamestnancov v niektorých firmách a nárast nezamestnanosti v urcitých regiónoch. Prepúštanie za-mestnancov spolu s náporom coraz väcšej medzinárodnej konkurencie môžu spôsobovat, že viacerí ludia sa budú dostávat do sociálnych problémov.

„Na trhu práce Slovenska s vysokou mierou nezamestnanosti a znacnými rozdielmi však bude volný pohyb práce v EÚ pôsobit aj na mierne postupné zvyšovanie mobility pracovných síl. Limitovat ho bude prechodné obdobie s obmedzenou možnostou na zamestnanie sa v niektorých krajinách. Napriek tomuto obmedzeniu dôjde k migrácii slovenských pracovných síl, vrátane odlivu kvalifikovanejšej a vzdelanejšej casti pracovnej sily,“ myslí si O. Reptová.

K trendu odlivu vzdelanejšej a kvalifikovanej pracovnej sily však dochádza aj v súcasnosti. Ocakáva sa preto skôr plynulé pokracovanie tohto trendu, a nie náhle zmeny.

Podla vedúceho Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity Petra Baláža sa Slovensko z medzinárodného hladiska nachádza vo velmi dobrej pozícii zvyšovat svoju konkurencnú schopnost. „V našom ekonomickom priestore nemáme takmer žiadne obchodné prekážky. Z toho by mal vyplývat výsledok, že lacná pracovná sila + lacné dovozy + nízke clá = konkurencieschopnost.“

Netreba však zabúdat, že aj Slovensko žije v pros-tredí globálnej hyperkonkurencie. Globalizácia svetovej ekonomiky pôsobí na slovenský priemysel najmä skracovaním inovacných procesov a technologické novinky sa zároven stávajú coraz drahšie. Súcasne sa zvyšuje konkurencný tlak na zahranicnom a domácom trhu. Sútaž krajín o získanie priamych zahranicných investícií do výroby sa zostruje, pricom budúci rozvoj priemyslu nie je možné uskutocnovat bez ohladu na ekologické dopady.

Slovensko by sa malo orientovat na nárocné investicné projekty, ku ktorým patrí napríklad vývoj, výroba a distribúcia softvéru,“ konštatuje P. Baláž. Možno s ním súhlasit. Vybudovanie softvérových parkov by zabránilo úniku mozgov a vytvorilo by podmienky na zamestnanie softvérových odborníkov priamo v domácej ekonomike.

Rast cien

Štúdia Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie hovorí, že v dôsledku tlakov na trh práce SR sa môžu zvyšovat nároky na verejné financie, ktoré znacne zatažia náklady na financovanie reforiem sociálnej sféry. Problémy s financovaním dôchodkov urýchli ustavicne sa zhoršujúci demografický vývoj. Na financovanie týchto reforiem budú potrebné aj úvery, ktoré ovplyvnia menové prostredie.

Po vstupe do EÚ možno predpokladat postupný rast niektorých druhov potravín rastlinného pôvodu: cukrovej repy, zemiakov, múky atd. Slovensko v spolocnej polnohospodárskej politike odstráni netarifné obchodné prekážky a zacne v plnej miere rešpektovat ceny, ktoré sa vytvoria na vnútornom trhu polnohospodárskych produktov. Ocakáva sa aj rast cien pôdy a nehnutelností, najmä v Bratislave a v prilahlom okolí. Vzostupnú krivku budú mat aj cena práce a energetických vstupov.

Tlak na rast cien, zmeny v oblasti nepriamych daní a zavádzanie spolocných štandardov EÚ zvýši mieru inflácie. Slovensko zaostáva za clenskými krajinami EÚ v cene práce i v celkovej úrovni cien. Možno preto ocakávat rýchlejšie približovanie cenovej hladiny SR k úrovni EÚ. „To si bude nevyhnutne vyžadovat vyššiu infláciu ako v krajinách dnešnej EÚ. Vyššia inflácia bude predstavovat priamy tlak na domácnosti a reálnym zhodnocovaním výmenného kurzu nepriamy tlak na exportujúce podniky,“ hovorí M. Barto.

Po vstupe SR do EÚ odborníci predpokladajú pretrvávanie negatívnych reálnych úrokových sadzieb, co môže znížit motiváciu obyvatelstva a podnikov sporit s nepriaznivým dopadom na naštartovanie reformy dôchodkového systému. „Hlavnými problémami bánk sa môže stat velmi pravdepodobné obdobie záporných reálnych úrokových sadzieb a pretrvávanie nedostatku výnosných aktív. Podobné problémy zrejme postihnú aj poistovne zameriavajúce sa na kapitálové životné poistenie. Komercné banky sa okrem úverovania obyvatelstva budú koncentrovat na nachádzanie a využívanie nových obchodných aktivít. Dôraznejšie sa zaktivizujú pri presadzovaní vymáhatelnosti práva, konkurzných konaní a vyššej ochrany veritelských a vlastníckych práv,“ dodáva M. Barto.

V krátkodobom a strednodobom casovom horizonte sa neocakáva podstatnejší pohyb slovenského kapitálového trhu. Rozdielna bude aj schopnost regiónov vyrovnat sa s uplatnovaním kvalitatívnych noriem EÚ, co sa odzrkadlí v prehlbovaní regionálnych nerovností. Dlhodobým pozitívnym efektom integrácie môže byt zvyšovanie produktivity práce v dôsledku nových zahranicných investícií. Táto skutocnost však zrejme nebude vplývat na znižovanie regionálnych rozdielov.

Základným priaznivým mikroekonomickým aspektom vstupu Slovenska do EÚ bude zvýšenie bezpecnosti a dôveryhodnosti krajiny. Podla P. Gondu znacka „Made in EU“ zarucí odberatelom a spotrebitelom vyšší punc kvality ako „Made in Slovakia“. Výsledkom môže byt vyššia cena a vyšší dopyt po slovenských výrobkoch. Prísunom financných prostriedkov z fondov EÚ sa ulahcí tvorba podmienok na zlepšovanie infraštruktúry a životného prostredia SR. „Dôležitým faktorom potenciálneho ekonomického rozvoja Slovenska môže byt tiež lahší prístup k vzdelaniu v krajinách dnešnej EÚ a jednoduchší prístup k medzinárodným programom v oblasti výskumu, vedy a techniky,“ prízvukuje P. Gonda.

Kedy do EMÚ?

Osobitnou otázkou je budúci možný vstup Slovenska do Európskej menovej únie (EMÚ). Okrem pozitív v podobe eliminácie kurzového rizika pre podnikatelské subjekty ci relatívne stabilného kurzu, vhodného pre investicné rozhodovania, poukazujú odborníci v prípade príliš rýchleho vstupu SR do EMÚ na mnohé riziká. Ide najmä o tlak na cenový skok v podobe dobiehania cenovej úrovne EÚ bez rovnako rýchleho približovania sa produktivite EÚ.

Podla M. Barta by sa Slovensko malo pripojit k EMÚ až vtedy, ked jeho ekonomika bude reagovat na zmeny vonkajších podmienok velmi podobne ako ostatné štáty EMÚ. „Štruktúra slovenskej ekonomiky sa líši od štruktúry hospodárstva eurozóny. Pre Slovensko nemusí byt výhodné vzdat sa príliš skoro vlastnej menovej politiky, ktorou by reagovalo na svoj vlastný hospodársky cyklus,“ hovorí hlavný ekonóm VÚB Vladimír Zlacký. Ekonóm a spolupracovník Centra pre ekonomiku a politiku v Prahe Petr Mach si myslí, že bezproblémové používanie jednej meny umožnuje najmä mobilita pracovných síl.

„Mobilita pracovných síl v rámci EMÚ bude vždy narážat na jazykové bariéry, pricom spolocná mena sa pre niektoré krajiny stane brzdou.“ Podla neho rozhodujúcim faktorom, urcujúcim náklady a výnosy prijatia eura, je miera integrácie a podobnosti so zvyškom eurozóny. Cím vyššia je obchodná a turistická výmena, tým vyššie môžu byt prípadné úspory z toho, že ludia nebudú musiet vymienat jedny peniaze za druhé. „Cím menej sú dve ekonomiky previazané vzájomnými obchodnými vztahmi a cím väcšie sú medzi nimi rozdiely, tým väcšia je pravdepodobnost, že zavedenie spolocnej meny prinesie negatíva v podobe vyššej inflácie alebo vyššej nezamestnanosti,“ dodáva P. Mach.

S budúcim vstupom SR do EÚ vzniká rad problémov. Ich spolocným menovatelom je otázka, ci v konecnom dôsledku prevládnu pozitívne alebo negatívne vplyvy na ekonomiku Slovenska. Podla P. Gondu môžu v krátkodobom horizonte prevažovat náklady a v dlhodobom horizonte viac ekonomické prínosy clenstva SR v EÚ. „Z predpokladaných prínosov však viac získajú pripravené a konkurencieschopné subjekty, ktoré sú na Slovensku v znacnej menšine.“ Konkurencne schopné slovenské podnikatelské subjekty by po vstupe SR do EÚ mali zvýšit úsilie o investovanie v zahranicí. Odlev domácich investícií môže prispiet k zvýšeniu exportu zo Slovenska, co pozitívne ovplyvní obchodnú bilanciu našej krajiny.