Kríza eurozóny vrcholí. Grécko je insolventné, dlhopisy Portugalska a Írska sa pohybujú v rizikovom pásme. O prístup na trh by mohol prísť aj Španielsko, ktoré má problém nielen s rozpočtom, ale aj s politickou nestabilitou. Finančnému tlaku čelí teraz aj Taliansko.

V budúcom roku presiahne grécky verejný dlh 160 percent HDP a ďalej porastie. Záchrana (Medzinárodným menovým fondom, Európskou centrálnou bankou a Európskym mechanizmom finančnej stability) je extrémne nákladná a vzhľadom na odpor voličov politicky takmer nemožná. Francúzsky návrh, aby banky dobrovoľne previedli pôžičky na nové, s dlhšou splatnosťou, končí fiaskom: Gréci by v takom prípade museli platiť vysoké úroky.

Odkúpenie dlhu by zase znamenal rozsiahle mrhanie verejnými prostriedkami, pretože hodnota dlhu pri odkúpeniach narastá, čo prospieva veriteľom, nie však dlžníkovi. Jediným rozumným riešením je preto trhová, ale nátlaková – reštrukturalizácia celého gréckeho dlhu. Ako na to, aby oddlženie viedlo k rozsiahlym stratám gréckych a zahraničných bánk, ktoré vlastní grécky dlh?

autor Nouriel Roubini je predsedom Roubini Global Economics a profesorom ekonómie na Newyorskej univerzite

celý článok