Európa potrebuje nástroje na podporu hospodárskeho rastu a silná kohézna politika je jedným z nich. S takýmto odkazom prišiel v piatok do Bratislavy na Summit Priateľov kohézie, medzi ktorých patrí 15 krajín únie, predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barrosso. Ako dodal, podporovatelia silnej kohéznej politiky zdieľajú aj názor krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi do európskeho rozpočtu, že zdroje treba využívať efektívne.

Znižovanie nerovnováh medzi jednotlivými časťami Európy je pritom podľa predsedu komisie dôležité nie len pre krajiny, ktoré eurofondy využívajú, ale aj pre celú Európu. Dôležitosť kohéznej politiky podľa neho ešte rastie v súčasnosti, keď je nevyhnutné konsolidovať verejné rozpočty. Slovenská vláda postoj Európskej komisie pri rozpočte podľa premiéra Roberta Fica plne podporuje. “Verím, že spoločný hlas, ktorý zaznie z Bratislavy, bude natoľko silný, že pri zostavovaní definitívnych čísiel o rozpočte bude počuť,” vyhlásil v piatok na spoločnej tlačovej konferencii s Barrossom Fico.

Šéf EK hovorí, že definitívna verzia rozpočtu komisie na ďalších sedem rokov bude výsledkom politickej dohody. Dohoda na rozpočte môže byť pritom podľa neho ďalším silným signálom o tom, že Európska únia je schopná sa dohodnúť na ťažkých otázkach. Tým prvým má byť sfunkčnenie Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý sa má uviesť do života už 8. októbra. “Verím, že budeme schopní sa dohodnúť na ambicióznom a realistickom rozpočte pre Európu,” dodal Barrosso. Kľúčové rokovania o rozpočte majú pritom prebehnúť na novembrovom summite v Bruseli.

Barrosso na piatkovej tlačovej konferencii vyzdvihol aj opatrenia a reformy presadzované súčasným slovenským kabinetom. Ako dodal, konsolidačné opatrenia postihnú aj obyvateľov, ale podľa predsedu komisie sú to opatrenia, ktoré postavia Slovensko na udržateľnú cestu.

Skupinu Priateľov kohézie, ktorej predstavitelia sa v piatok zišli na stretnutí v Bratislave, tvoria Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko. Pripája sa aj Chorvátsko ako budúci člen Európskej únie. Skupina sa vyformovala pred siedmymi rokmi – počas rokovaní o predošlom eurorozpočte, aby sa zladili štáty, ktoré najviac čerpajú z kohézneho balíka.

Na opačnej strane stoja tzv. Priatelia efektívnejšieho míňania, teda Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko. Ich priorita je znížiť celkový objem eurorozpočtu. Spomínané krajiny sú totiž čistými prispievateľmi, teda do spoločného rozpočtu viac prispievajú, ako z neho čerpajú.