Severokórejský vodca Kim Jong Il rozohral hneď začiatkom roka ďalšie nukleárne „psycho“. Konkrétne išlo o odstúpenie od zmluvy NPT (The Nuclear non-Proliferation Treaty) o nešírení jadrových technológií. Aj keď Severná Kórea oficiálne vyhlásila, že nemá v úmysle vyrábať jadrové zbrane, nikto s určitosťou nevie, či ich už nevyrobila. Obavy vyplývajúce z odstúpenia od zmluvy sú založené na reálnej možnosti, že komunistický režim sa môže pokúsiť o predaj cenných informácií, prípadne hotových zbraní alebo ich častí komukoľvek – od Iránu cez Irak až po al Káidu. Experti sa nevedia zhodnúť, v akom štádiu je výroba rozpracovaná. V každom prípade Severná Kórea pred piatimi rokmi testovala balistický nosič, ktorý preletel nad hlavami Japoncov.

Ekonomický problém

História sa opakuje. Vodcovia hospodársky paralyzovanej a vzduchotesne uzavretej krajiny sa už v roku 1993 pokúsili vydierať medzinárodné spoločenstvo jadrovou hrozbou v snahe zachrániť režim, ktorého jediné ako-tak zaručené exportné príjmy pochádzajú z ilegálneho pašovania zbraní, drog, falošných peňazí a uránom obohatených výťažkov. Do-konca aj po nájdení účinných prostriedkov, ako dostať krajinu z dnešnej krízy, je pravdepodobné, že situácia s jadrovým strašiakom sa bude periodicky opakovať. „Je to kríza pod povrchom, ktorá vychádza na denné svetlo, len keď Kim Jong Il potrebuje viac ryže, ropy a inej podpory,“ tvrdí Lim Chae Jung, jeden z poradcov juhokórejského prezidenta. Podľa jeho názoru severokórejský jadrový program je ekonomickou, nie vojenskou záležitosťou. „Jediný spôsob, ako efektívne odstrániť riziko na Severe, je vytvoriť spoľahlivú ekonomiku,“ dodáva.

Niet nad dobré rady, zvlášť v prípade Severnej Kó-rey. Tá sa ešte stále spamätáva z rozpadu sovietskeho bloku, ktorý poskytoval odbyt pre jej výrobky, za čo krajina lacno dostávala ropu a zemný plyn. HDP krajiny sa v rozpätí rokov 1993 – 1996 prepadol o 50 percent. Vtedajší HDP na obyvateľa dosahoval zhruba 460 USD. Dnes je to okolo 700 USD, ale aj tak je to o 40 percent menej ako v roku 1990.

Časté výpadky elektrického prúdu v podstate znemožňujú normálnu výrobu, fungovanie služieb a dopravy. Export predstavuje len jedno percento z hodnoty exportu južných susedov. Prepad vývozu spôsobil úbytok rezerv zahraničnej meny. Bez nich krajina nie je vstave zadovážiť si dostatok poľnohospodárskych strojov a hnojív, aby tak preklenula potravinovú nesebestačnosť. Hladomor z rokov 1995 a 1996, pri ktorom zahynuli tisíce ľudí, sa už síce neopakoval, ale ročná potravinová pomoc v objeme 1,5 milióna ton obilnín je stále nevyhnutná.

Úmrtnosť novonarodených detí je trikrát vyššia ako v Južnej Kórei. Očakávaná dĺžka života sa znížila za posledné desaťročie zo 67 na 60 rokov. Výdavky na miliónovú armádu stále pohlcujú najväčšiu časť rozpočtu. Utečenci hovoria, že mnoho Severokórejčanov by si želalo radšej vojnu, ako ďalej znášať takúto životnú mizériu. Analytici vidia v podstate štyri alternatívy vývoja Severnej Kórey. Dve z nich sú pesimistické, dve polooptimistické. Ich dosiahnutie si však bude vyžadovať veľkú dávku šťastia a zručnosti.

Šou sa nekončí

Prvý scenár predpokladá zachovanie statusu quo. Išlo by o pokračovanie doterajšej hry, pri ktorej sa severokórejským komunistom darilo získavať dostatočnú pomoc, najmä od Číny a Južnej Kórey, aby prežili. Podľa tohto scenára sa terajší režim udrží pri moci a periodicky bude strašiť jadrovou hrozbou. Negatívne na tom je, že jedna z hier sa mu môže vymknúť z rúk, čoho výsledkom by v krajnom prípade mohla byť regionálna jadrová vojna. Ďalšou nočnou morou je možnosť, že hotovosť by sa začala obstarávať obchodom s jadrovými zbraňami. Variácia týchto možností hovorí, že Kim Jong Il bude zosadený zástancami ešte tvrdšej línie, ktorí môžu byť ešte agresívnejší, čo sa týka tak hrozieb, ako aj predaja.

Vyvstáva otázka, ako dlho asi môže takáto hra pokračovať. Podľa Marcusa Nolanda z Washingtonského inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku sa Severná Kórea blíži ku koncu „prežívacieho“ obdobia. Napätie vznikajúce pri snahe uživiť masy a udržať armádu spokojnú by sa mohlo ukázať ako nezvládnuteľné aj pre takého majstra manipulácie, akým je Kim Jong Il. „Pchjongjang je závislý od permanentnej núdzovej pomoci a za svojimi ázijskými susedmi zaostáva čoraz väčšmi vo všetkom okrem jadrových zbraní a rakiet,“ hovorí Nicholas Eberstadt, expert na Kóreu z Amerického inštitútu pre podnikanie. Táto situácia by mohla viesť k druhej možnosti – úplnému kolapsu.

Dvojsečná zbraň

Krach režimu môže nastať z rôznych príčin. Migrácia môže dosiahnuť masové rozmery a nespokojnosť armády môže gradovať až do vojenského prevratu. Kim Jong Il a jeho najbližší prívrženci sa môžu ocitnúť pred popravnou čatou – podobne ako v minulosti rumunský diktátor Nicolae Ceausescu, blízky priateľ otca Kima Jong Ila. V súčasnosti sú však takéto alternatívy len ťažko predstaviteľné. O kolapse režimu sa hovorí už takmer desať rokov bez toho, žeby sa niečo zmenilo.

Pád režimu by mohol byť dobrou správou. Štáty ochotné pomôcť by mohli vstúpiť do krajiny, ukončiť hladovanie a nastoliť „kvázi“ trhovú ekonomiku zbavenú jadrových zbraní. Pomoc by musela prísť v miliardách dolárov, ale stále by to bolo niečo, čo sa dá nejakým spôsobom formovať. Krach systému by však mohol dopadnúť aj úplne inak, ak by sa ukázalo, že nové vedenie krajiny nie je o nič lepšie, prípadne je horšie ako staré.

V prípade kolapsu narýchlo „uvarené“ zjednotenie by Južnú Kóreu vyšlo príliš draho. Juhokórejčania veľmi pozorne študovali problémy, ktoré sprevádzali zjednotenie Nemecka. V prípade Kórejského polostrova by išlo o oveľa horší prípad. Podľa predbežných prepočtov by absorpcia severných bratov v nasledujúcej dekáde stála Južnú Kóreu asi 10 mld. USD ročne, čím by životná úroveň klesla o vyše desať percent.

Svojpomoc

Nádej, že by Severná Kórea dokázala niečo urobiť aj vlastnými silami, je predpokladom pre tretí scenár. V skutočnosti sa už objavili niektoré známky liberálnych reforiem pri stanovovaní cien a obchodovaní. Štátne firmy dostali väčšie možnosti pri predaji nadprodukcie na voľnom trhu a sú nútené samy pokrývať vlastné náklady namiesto spoliehania sa na príspevky od štátu. Pre radových občanov tieto opatrenia vyústili predovšetkým do akcelerujúcej inflácie. Zahraniční pozorovatelia však nemôžu zistiť, či sa vedenie nepokúša len plátať diery, alebo vážne pristúpilo k čínskym radám, ako zaviesť trhové hospodárstvo v systéme s jednou politickou stranou.

Ak by sa Kim Jong Il pridŕžal reforiem, Južná Kórea prejavila ochotu pomôcť. Juhokórejský rozvojový inštitút má plán, ako by Severná Kórea mohla dosiahnuť sedempercentný rast. Podľa ich prepočtov budú potrebné približne dve miliardy dolárov ročnej pomoci, aby sa príjem na obyvateľa do roku 2008 zvýšil na 1 000 USD.

Je však otázne, ako by Sever zaobchádzal s takouto pomocou. Stúpenci režimu pozorne študovali príčiny sovietskeho kolapsu. Prišli k záveru, že systém zlyhal pre „infiltráciu“ demokratických inštitúcií. Prípadné „ostrovy“ trhovej ekonomiky by teda museli byť oddelené od ostatných častí krajiny, aby sa zabránilo politickej kontaminácii. Podobným spôsobom začínala s trhovým mechanizmom aj Čína.

Niektoré experimenty už prebiehajú. Špeciálne ekonomické zóny boli vybudované na východnom pobreží pri pohorí Kumgang a na hranici s Ruskom. Ich úspešnosť je však diskutabilná.

Mnohí Juhokórejčania naďalej zostávajú skeptickí. Podľa ich názoru sa Sever môže kedykoľvek otočiť o 180 stupňov, ak dôjde k záveru, že vplyv kapitalizmu ohrozuje jeho režim. Ak by však Severná Kórea predsa len smerovala k trhovému hospodárstvu, je tu ešte jedna alternatíva – postupné splynutie s Juhom.

Zjednotenie

Soul preferuje tento scenár. Pevný, desaťročia trvajúci proces zvyšovania kooperácie a rozvoja investícií, ktoré by neustále zlepšovali životnú úroveň na Severe. „Chceme mäkké pristátie. To vyžaduje dostatok času pre Severnú Kóreu na jej vnútorné zmeny. A pre nás by to tiež znamenalo posilnenie našich schopností, ako sa vyrovnať s integráciou,“ tvrdí Cho Han Bum, člen Soulského inštitútu pre národné zjednotenie. Problémom je migrácia, ktorú treba reálne očakávať. „Ak by Severokórejčania zostali tam, kde sú, v ich krajine, posilnili by tým dôveru investorov. To by mohlo pre nich znamenať vyššiu pravdepodobnosť získania zamestnania doma ako kdekoľvek inde a súčasne by sa tým minimalizovali náklady na zjednotenie,“ tvrdí Yook Deok Ryong zo Soulského inštitútu pre medzinárodnú ekonomickú politiku.

Znovuzjednotená Kórea je však v súčasnej atmosfére strachu takmer nepredstaviteľná. Ekonomické reformy sú „nevyhnutné, pretože Sever čelí kolapsu aj bez zásahu zvonka,“ tvrdí Park Sung Hoon, hlavný poradca juhokórejského prezidenta.