Život na dlh je príjemný až do okamihu, keď treba začať platiť. Zhovievavosť veriteľov zvykne mať limity pomerne vzdialené od nekonečnosti. Útek pred dobiedzavými vymáhačmi je krátkodobým riešením pre jednotlivca. Štát sa neschová, lebo nemá kam, nehovoriac o nemožnosti presvedčiť všetkých občanov o výhodách zmeny podnebia.

Dobrá situácia vyzerá inak. Deficit zahraničného obchodu za uplynulý rok sa vyšplhal na vyše 100 miliárd korún. Práve o toľko viac sa minulo na dovoz, ako pribudlo za vývoz slovenského tovaru. Národná banka Slovenska nezvykne podliehať hystérii, takže ak sa ozvala, myslela to vážne. Výzvu pre vládu, aby „sprísnila fiškálnu politiku a pomohla tak zmierniť deficit zahraničného obchodu“ by mala brať vážne najmä vláda. Občan môže prispieť iba tým, že si nekúpi napríklad nemecký kávovar a nápoj si „uklochní“ na ohníku. Na zvrátené prejavy vlastnectva sa ľudia akosi nechcú dať nahovoriť.

Śéf centrálnej banky Marián Jusko vyhlásil, že „na strane menovej politiky nevidíme opatrenia, ktoré by mohli pomôcť znížiť deficit,“ a naznačil, že riešením sú vládne škrty. Ministri vo všeobecnosti len neradi používajú červenú ceruzu a majú na to celkom iné ako estetické dôvody. Vlády chcú byť pekné a ani za svet nepriznajú, že prakticky celé ich snaženie smeruje k znovuzvoleniu. O šetrení sa najmä hovorí, menej koná. Je až neuveriteľné, čo všetko dokáže vláda schváliť vediac, že na to nemá peniaze. Príklad s financovaním reprezentatívneho tenisového centra je krikľavý, ale nie jediný.

Národná banka Slovenska si myslí, že „zníženie domáceho dopytu malo prísť zo strany rozpočtovej politiky“. V nebankárskej reči to neznamená nič viac ako, že štát by mal menej míňať. Guvernér Jusko ako jednu z možností uviedol zníženie platov štátnym zamestnancom. Štátni zamestnanci sú na podobné úvahy alergickí a dokážu racionálne a najmä emocionálne argumentovať ako málo sú ocenení. Na problém výdavkov na štátnu správu sa dá pozerať aj z druhej strany. Možno by úradníci mohli zarábať aj viac, ibaže by ich muselo byť podstatne menej. Aby ich mohlo byť menej, museli by pracovať viac a hlavne by mali robiť iba to, čo naozaj treba. Absurdností je v administratíve veľa, veď napríklad len kontrolórov sú „mraky“ a nad nimi ešte ďalší, ktorí kontrolujú kontrolórov a aby bolo všetko v „richtigu“ uživí sa aj supervízia.

Šetriť sa dá nielen na úradoch a nielen na papieri a mramore. Zdrojov možných úspor je veľa. Aby sa dali použiť, musia sa mnohé oblasti reformovať. Reformy niečo stoja. Na Slovensku sa podarilo na reformách ušetriť. Ako skoro vždy, na nesprávnom mieste.