Predseda Strany demokratickej ľavice Pavol Koncoš tvrdí, že hlavnými dôvodmi na výmenu ministersky financií SR Brigity Schmögnerovej je väčšia pozornosť reštrukturalizácii bánk ako podnikov, stravné lístky, majetkové priznania a politika založená na nedôvere k občanovi.

„Nástupca tvrdí, že bude pokračovať v reformách. V reformách treba pokračovať. Jeden z dôvodov prečo vznikla nedôvera voči pani Brigite Schmögnerovej je aj to, že viac pozornosti venovala reforme bankového systému ako reformám podnikateľskej sféry a to v určitej miere spôsobuje aj určité problémy v makroekonomike. Sú aj isté pochybenia pri predaji Priemyselnej banky kde je podaných niekoľkých súdnych oznámení. Sú aj isté pochybenia v reforme daňového systému. Nie celkom v zhode sa pristúpilo k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty na potraviny, školské a zdravotnícke potreby. Tak vznikali pri týchto návrhoch a riešeniach určité pnutia vo vnútri Strany demokratickej ľavice. V konečnom dôsledku sú tu aj dva posledné prípady. Sú to gastrolístky, ktoré zdvihli hladinu názorovej mienky predovšetkým medzi voličmi Strany demokratickej ľavice a majetkové priznania. Je paradoxom, že pri nich na pani ministerku zaútočili experti pravej polovice politického spektra. Potom ju samozrejme dosť obhajovali. Práve pri majetkových priznaniach a majetkových vyhláseniach pani ministerka postavila politiku štátu voči občanovi na základe nedôvery,“ povedal Koncoš v relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť.

Problémy vo vnútri pretrvávajú
Republikový výbor SDĽ rokoval o vážnych problémoch už v apríli minulého roka.

„Od tých čias pani ministerka sama dala dva razy demisiu a požiadala o vyslovenie dôvery, alebo nedôvery Republikový výbor SDĽ. Boli rôzne návrhy na jej odvolanie. Problémy vo vnútri samozrejme pretrvávajú. Pretrvávajú aj na základe sociologických prieskumov verejnej mienky. Tak ako má pani ministerka vysoké preferencie, a podľa našich poznatkov, najmä u voličov pravicových strán, v značnej časti obyvateľstva je nepopulárna a neobľúbená. Uznávam, že urobila ohromný kus práce vo vláde a na ministerstve financií, ale opakujem, založiť vzťah štátu a ministerstva financií na základe nedôvery v občanom, pokladám za zásadnú chybu. Pokladám za potrebné sa za túto deformáciu ospravedlniť,“ povedal Koncoš.

Premiér Mikuláš Dzurinda v diskusii poznamenal, že môže hovoriť o prednostiach ministerky, nesmiernom úsilí, poctivosti, statočnosti, že dokázala z vládať jeden z najťažších rezortov po drancovaní, ktoré sme prežívali v rokoch 1995 až 1998.

„Nebudem vstupovať do interných vecí Strany demokratickej ľavice a ani polemizovať s názorom jej predsedu, pretože má na to legitímne právo, ale po tom čo odznelo pociťujem potrebu verejne pani ministerke poďakovať za prácu, ktorú vykonala vo vláde SR. Je mi ľúto, že odchádza. Človek, ktorý robí, robí aj chyby. Dôležitý je pomer a výslednica. Načúvajúc svojmu svedomiu môj postoj bol úplne jasný. Nikdy som nečakal ak bola potrebná výmena vo vláde, ale keď som dospel k názoru, že výmena je potrebná, tak som konal. V tomto prípade to tak nebolo. Preto som predsedovi SDĽ veľmi pokojne a jasne tlmočil svoje rozhodnutie, že ústavnú právomoc v tomto prípade nevyužijem. Poprosil som ho, aby sa tá vec uzavrela tam kde patrila, teda vo vnútri SDĽ,“ povedal Drurinda. Poznamenal, že si bol vedomý a plne rešpektoval rezort ministerstva financií patril, patrí a do konca volebného obdobia bude patriť SDĽ.

Robert Fico z pozície bývalého vysokého funkcionára SDĽ tomuto kroku nie dobre rozumie, pretože boli iné udalosti, ktoré sa dali využiť na odvolanie Brigity Schmögnerovej ako napríklad kauza okolo Devín Banky.

„Myslím si, že v tomto štádiu sú na odvolanie z vlády SR iní adepti na odvolanie. Je to predovšetkým podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš, ktorý svojou liberálnou politikou dotiahol krajinu tam kde je. Veľké rezervy sú v legislatíve. Asi 30% všetkých zákonov sa predkladá v skrátenom legislatívnom procese. Keď hovorím o legislatíve je jasné koho mám na mysli (poznámka FINI – Ľubomíra Fogaša),“ hovorí Fico. Dzurinda odmietol náznaky nekompetentnosti jedného, ale druhého podpredsedu vlády a spomenul, že vláda koná pod veľkým časovým tlakom.

Slovenský plynárenský podnik
Čo konkrétne vadí Strane demokratickej ľavice na predaji Slovenského plynárenského priemyslu? V odpovedi na túto otázku Koncoš zdôraznil, že ide najmä o netransparentnosť, teda to, že komisia rokuje za zavretými dverami.

„Predovšetkým sú skúsenosti s doterajšej privatizácie podnikov, alebo predaja podnikov, pretože nie vždy sa jednalo o privatizáciu. Napríklad v prípade predaja Slovenských telekomunikácií predaj majetku štátu, teda akcií vo vlastníctve štátu nemali vždy dobrý dopad na ďalší chod podniku a na ďalší vzťah podniku k občanovi. Vieme, že cena za hovory je oveľa väčšia ako v Spolkovej republike Nemecko, drahšie je internetové napojenie. Služby pre občanov po privatizácii sú podstatne vyššie. Pokračujú určité podozrenia, aj členov vlády, ktorí mali na starosti privatizáciu SPP a napríklad aj predaj akcií VSŽ. Ak pán premiér hovoril o určitých lobbystických (Premiér minulý týždeň povedal, že skupinách, neviem o nich. Sú tu samozrejme aj určité skúsenosti s riadenia Slovenského plynárenského priemyslu. Posledným odvolávaným bol pán Kinčeš. Vieme za čo bol odvolávaný. Máme záujem, aby sa do vedenia podniku dostalo do vedenia podniku takzvané tripartitné vedenie. Tým, že by sa časť akcií dostala do Sociálnej poisťovne vo vedení SPP by boli po privatizácii zástupcovia vlády, Asociácie zamestnávateľských zväzov a odborov. Keď sa vo Veľkej Británii privatizoval British Gas, vtedy sa jeho 49% akcií rozdelilo do troch dôchodkových poisťovní. Nazdávam sa, že aj u nás je veľmi dôležité, aby aj teraz keď je možnosť a keď je z čoho, aby sme založili druhý pilier dôchodkového zabezpečenia, tak aby v budúcnosti mohli dôchodky postupne rásť, aby nezostávali na pomerne nízkej úrovni 36% priemerných platov, aby sa postupne dostali na hranicu 50%. Domnievame sa, že rozptýlenie riadenia by prospelo stabilite SPP a viedlo k lepším ekonomickým výnosom,“ povedal Koncoš.

Okrem toho povedal, že strategickému investorovi by sa mohlo opčnou zmluvou ponúknuť možnosť k 24% akcií kúpiť ďalšie akcie. V celom procese privatizácie sa malo podľa predsedu SDĽ viac prihliadať na názory zamestnancov a odborov. V celej privatizácii sa mohlo predísť viacerým nedorozumeniam a kauzám.

Dzurinda tvrdí, že nie je dôvod na zmenu privatizácie SPP. Po prvý raz vláda o nej rokovala 26. januára 2000. Vláda 13. júna 2001 rozhodla, že do medzinárodného tendra dá 49% akcií SPP. Ak by sa zmenila privatizácia SPP tak ako ju chce minister práce, sociálnych vecí a rodiny, žiadna privatizácia v tomto období by nebola.

„Množia sa indície, že už sa tešia tí, ktorí sa priživovali na zmenkách a inom nehospodárnom narábaní s majetkom SPP keď bol jeho šéfom Ján Ducký, že sa nebude privatizovať a že sa vrátia k starým metódam,“ hovorí Dzurinda.

Predseda strany Smer nepovažuje vyhlásenia SDĽ za dôveryhodné. Je to preto, lebo keď v septembri roku 2000 parlament hlasoval o zámere v privatizácii SPP, všetci poslanci, okrem dvoch, ktorí sa zdržali hlasovania podporili návrh vlády. Za predaj 49% akcií hlasovali aj všetci ministri za SDĽ.

Smer navrhuje, aby sa na úvod predalo priamym predajom 10 až 15% akcií SPP. Ďalší balík by sa mal predať cez kapitálový trh kde je vylúčená akákoľvek korupcia. Ak vláda predá 49% akcií a zmluvou odovzdá manažérske riadenie podniku, strana Smer napadne podobnú zmluvu.

Dzurinda pripomenul že Roman Václavík Smer a Ján Federič zo strany Smer boli vo vysokých funkciách v SPP v čase keď bol riaditeľom podniku Ján Ducký. „Pán Fico od samého začiatku hovorí o plyne. Od Smeru od samého začiatku cítiť plyn,“ povedal premiér. Fico povedal, že nechcel diskusiu v tomto štýle, lebo by musel povedať, že keď mal zahraničnú delegáciu, tak v hoteli Carlton videl v kúte skrčeného pokladníka SDKÚ (médiá v súvislosti s touto funkciou hovoria o Gabrielovi Palackovi) a prezidentom Prezídia Fondu národného majetku SR.