Schválený rozpočet je tmelom pre vládnu koalíciu. Vyhlásil to na tlačovej konferencii po odsúhlasení rozpočtu na budúci rok v parlamente premiér Robert Fico. Podstatné podľa neho je, že schválený návrh počíta aj s koaličnými dohodami týkajúcimi sa napríklad 13. a 14. platov, či s dopadmi príplatkov za nočnú prácu, prácu cez víkendy a sviatky. „Schválenie rozpočtu je mimoriadne stabilizujúcim prvom pre vládnu koalíciu,“ dodal.

Predseda vlády zároveň tvrdí, že schválený rozpočet, ktorý počíta s poklesom deficitu verejnej správy v roku 2018 na 0,83 % hrubého domáceho produktu (HDP), je reálny. Počíta pritom s nárastom výdavkov vo väčšine rozpočtových kapitol. Premiér tiež pripomenul, že Slovensko je v dobrej ekonomickej kondícii, padli rekordné čísla, čo sa týka zamestnanosti a nezamestnanosti a máme jeden z najnižších verejných dlhov v rámci eurozóny.

Predseda parlamentu a šéf koaličnej SNS Andrej Danko pochválil prácu ministra financií Petra Kažimíra a ocenil, že za návrh hlasovali aj niektorí poslanci mimo vládnej koalície. Išlo pritom o troch v súčasnosti nezaradených poslancov. Alenu Bašistovú, ktorá kandidovala za Sieť a bývalých poslancov Sme rodina Petra Marčeka a Rastislava Holúbka. Aj keď Danko pripúšťa, že niektoré oblasti by si v rozpočte zaslúžili viac, schválený návrh zohľadňuje realitu. „Rozpočet je vyvážený, zohľadňuje reálne možnosti Slovenska a je pre nás aj výzvou na zlepšenie efektivity hospodárenia štátu,“ dodal.

Koaličnú dohodu na rozpočte pochválil aj podpredseda parlamentu a šéf strany Most-Híd Béla Bugár. Pripomenul, že napriek tomu, že zahŕňa koaličné priority, prvýkrát v histórii ma deficit rozpočtu verejnej správy klesnúť pod 1 % hrubého domáceho produktu. Ocenil tiež nárast zdrojov v kapitolách spravovaných ministrami za Most-Híd, či už v doprave alebo v oblasti spravodlivosti.

Opozícia však nadšenie koaličných strán zo schválenia rozpočtu nezdieľa. Veronika Remišová z hnutia OĽaNO hovorí, že štát míňa veľa na svoju spotrebu, ale nerieši problémy tejto krajiny. Hovorila pritom napríklad o klesajúcom rozpočte na výstavbu ciest prvej triedy či na opravy ciest, ako aj financovanie vedy a výskumu. „S rozpočtom nie sme spokojní. Tento rozpočet nie je rozpočet hrdej krajiny. Neinvestuje do toho najcennejšieho čo má, do rozvoja svojich ľudí,“ uviedla. Jej stranícky kolega Eduard Heger upozornil aj na to, že aj v Európskej únii je množstvo krajín, ktoré hospodária lepšie ako Slovensko. Navyše, skúsenosti z uplynulých rokov podľa neho hovoria, že vláda nevie dodržať vlastné záväzky. Otázne je preto, či sa tentokrát podarí plánovaný deficit dodržať.

ĽS-NS chce otázku rozpočtu riešiť radikálnejšie. Ako uviedol jej poslanec Milan Uhrík, deficitné rozpočty chcú zakázať ústavou. Návrh na jej zmenu už predložili parlamentu, ktorý by mal o nej rokovať v budúcom roku.