Slovenská vláda plánuje v budúcom roku pokračovať vo vysokých výdavkoch a s rovnakým štrukturálnym deficitom ako v tomto roku. To podľa hlavného analytika INESS pre verejné financie Radovana Ďuranu znamená, že aj v roku 2022, v ktorom nie je dôvod predpokladať masívne dopady pandemických opatrení, bude štát hospodáriť s deficitom 5,5 %. Európska komisia Slovensko nezaradila do zoznamu krajín s veľkými nerovnováhami, a tým vlastne podľa Ďuranu schválila vysoko deficitné hospodárenie slovenskej verejnej správy v budúcom roku. Tento postup považuje za ekonomicky nezodpovedný.

Výdavky verejnej správy sú na rok 2022 odhadované vo výške 47 mld. eur, čo je o 10 mld. eur viac ako v predkrízovom roku 2019. Len na sociálnych transferoch sa predpokladá nárast výdavkov o 3 mld. eur. „V roku 2022 však nie je dôvod rozpočtovať výdavky na pandemickú pomoc v takom rozsahu, ako v súčasnom roku. Vysoký rozpočet výdavkov vytvára motivácie, aby ich vláda použila bez zodpovednej prípravy a analýzy. Nepremyslená rodinná politika, či zvyšovanie dôchodkových nárokov bude znamenať ďalšie zvyšovanie daní,“ poznamenal Ďurana.

Cieľom vlády nemá byť podľa neho zvyšovanie HDP, ale podpora tvorby bohatstva. To vzniká najmä z vytvárania tovarov a služieb, ktoré niekto požaduje. „Považovať každé euro, ktoré štát minie, za fiškálny stimul, je omyl. Mzda úradníka, ktorý vykonáva niečo, čo nikto nežiada, síce zvýši HDP, ale nie bohatstvo krajiny. Predražená diaľnica zvyšuje HDP viac, než riadne obstaraná, ale bohatstvo naopak znižuje,“ pokračoval Ďurana.

Poskytovanie sociálnych dávok, ktoré poberatelia nepotrebujú, je taktiež podľa neho znižovanie bohatstva krajiny. „Z dlhodobého hľadiska je pre rast bohatstva kľúčový súkromný sektor. Preto len tá časť deficitu, ktorá je dôsledkom znižovania daňového zaťaženia, je v dnešnej situácii ospravedlniteľná,“ myslí si Ďurana. Dodatočné investičné zdroje poskytne plán obnovy, ktorý nie je v prognóze výdavkov zahrnutý.

Odloženie návratu verejných financií do predkrízového stavu na rok 2023 vytvára podľa Ďuranu zásadné riziko, že v predvolebnom roku normalizácia deficitu nepríde a naďalej bude dosahovať extrémne vysoké hodnoty ako v súčasnom, či budúcom roku. Najväčšou hrozbou vysokých deficitov v súčasnosti je podľa neho riziko, že sa zopakuje scenár z rokov 2010 až 2012. Namiesto normalizácie výdavkov prišlo trvalé posunutie úrovne výdavkov verejnej správy, ktoré muselo byť zafinancované zvýšením daňovo-odvodového zaťaženia.

Ďalšie zvyšovanie daní podľa Ďuranu ešte viac poškodí schopnosti súkromného sektora produkovať bohatstvo, tovary a služby, ktoré občania žiadajú a potrebujú. „Smutnou realitou je, že zvyšovanie objemu výdavkov verejného sektora neprináša zvyšovanie kvality života v krajine. Naopak, uvoľnená rozpočtová politika umožňuje zachovávať neefektívne výdavky, zbytočne vysoký počet zamestnancov štátu, či nadmernú reguláciu súkromného života,“ dodal Ďurana.